Koncom septembra začali padať orechy zo stromov. Dozreli a opúšťajú materský strom, aby dali nový život novým stromčekom. Lenže človek je tvor šporovlivý, netreba mu veľa stromov, zato veľa jedla. A tak orechy spod stromu zbiera, aby mal na zimu čo jesť aj do koláčov nasypať. No zároveň je človek nenásytný. Nestačí mu orechy spod stromov zbierať, chce mať viac. A niektorí nehľadia napravo ani naľavo, ba dokonca ani dopredu.
Sledoval som to už v minulosti, mesto, kým v ňom ešte rástli ovocné stromy, obchádzali skupinky „neprispôsobivých“ dorastencov a zrážali orechy zo stromov kameňmi aj palicami. Po nich potopa, bolo im to jedno, stromy neboli ich. Mesto problém vyriešilo, ovocné stromy aj orechy nechalo vyrúbať a nahradilo ich okrasnými. Stále ich v čase sucha polievajú, no úžitok neprinášajú. Človek je tvor hlúpy.
No niektorí ľudia sa macošsky správajú aj k stromom vlastným. Nestačí im v záhrade pozbierať každý deň orechy spadané pod strom, bažajú aj za plodmi ešte nezrelými. To som ešte nevidel, čo som zažil minulý týždeň.
Rany na kôre sú vstupnou bránou pre infekciu stromov
Do koruny statného stromu vliezol mladý muž, aby s konárami postupne mocne zatriasol. Zem zasypali orechy, ktoré by samovoľne spadli zajtra či pozajtra. Ešte asi neboli vedrá dosť plné, takže onedlho bolo počuť poriadne rany. To dlhá palica silno udierala do konárov, aby pustili zberačom dole aj ďalšie plody.
„Starí ľudia vraveli, že keď sa mocne strom poobíja, bude druhý rok dobre rodiť“, komentovala dianie, zrejme pre neveriacich vlastným očiam za okolitými plotmi, najstaršia osoba zo skupiny, majiteľ orecha aj pozemku pri svojom dome. No neviem, akých ste mali príbuzných a predkov, no ja som hrdý na znalosti a vedomosti tých mojich. Tí sprostosť z úst nevypustili a vždy mali naporúdzi argumenty, nie výhovorky. A nakoniec je to váš strom, ktorému ste palicou spôsobili rany na kôre v začínajúcej vlhkej a daždivej jeseni, takže sa vám za vašu „starostlivosť“ odvďačí chorobami skráteným životom. A aké orechy budete potom predávať? Teraz sú to nezrelé, a potom?
Len spadnuté plody sú dostatočne zrelé
V minulosti som nechápal, ako môžu tí dorastenci jesť nezrelé plody orechov, teraz to trochu chápem. Po vysušení budú tieto obité orechy predané cudzím ľuďom. Pritom skutočne zrelé plody sú len tie, ktoré samovoľne opustili šupku a spadli na zem. Platí to nie len pre vlašské orechy, ale aj pre gaštany, ktoré trpia „rakovinou kôry“ a táto sa šíri z nakazených stromov a do nových hostiteľov vstupuje práve čerstvými ranami na kôre konárov. A potom počúvam sťažnosti, že gaštan vydrží najviac pätnásť rokov…
Na našom pozemku máme tiež niekoľko orechov, starších aj mladších. Dva razy denne ich v tomto čase obídeme, aby sme spadnuté plody pozbierali skôr, než myši a hraboše. Ale ani vo sne by nás nenapadlo mlátiť do stromu palicou, aby sme urýchlili zber ešte nedozretých plodov.
My totiž orechy nepredávame, my ich sami pravidelne jeme. Každý deň za hrsť, od večera namočených vo vode. Keď už nám vyrástli, tak ich užijeme a utužíme svoj organizmus. Načo by nám boli za orechy utŕžené peniaze? Na kúpu liekov? Keď môžeme jesť priamo orechy?
Orechy nie sú len pochúťkou ľudí „v meste“ na koláčoch a v tortách. Je to výživná potravina. Na večeru vám stačí za hrsť orechov, za dve sušených jabĺk a zapiť to trebárs pohárom nápoja z hrozna, tiež z vašej záhrady. Nemusí to byť každý večer, rovnako ani rezeň nie. No čo si sami vypestujete, to nemusíte kupovať. Dnes výhoda, zajtra nevyhnutnosť. Len nesmiete kaličiť stromy, ktoré vám prinášajú zdravie aj obživu.
Podobné príspevky
