Myslím zlikvidovaných nie je dosť. Lebo tá háveď sa množí raketovým tempom a prirodzených nepriateľov majú málo alebo v prípade slizniaka španielskeho žiadnych. Takže zostáva človek – záhradník, aby sa postaral o ich elimináciu, lebo neverím, že sa dajú úplne zlikvidovať aspoň lokálne. Ak ich necháme voľne žiť, úplne nám zlikvidujú kvety aj zeleninu a nedovolia vyrásť klíčiacim rastlinám. Preto boj proti slizniakom musí byť nekompromisný.
Je mnoho metód likvidácie slizniakov, niektoré sú menej namáhavé, iné viac účinné. Ale aj na malom pozemku sa ich nachádzajú tisíce, len ich naraz nevidíme. Preto si nemôžeme myslieť, že stačí zlikvidovať pár jedincov za súmraku a úroda je zachránená.
Zničiť sto slizniakov nie je nič. Dokonca to nie je nič ani keď ich zlikvidujete sto každý deň. Na dvadsať árovej ploche likvidujem takmer každý deň medzi 800 a 1000 slizniakov a každý deň mám čo robiť. A okrem priamej likvidácie máme po záhonoch citlivých a dôležitých rastlín pohádzané takmer každý deň čerstvé granule proti slimákom Ferramol, pri ktorých ani netušíme, o koľkých jedincov sa postarali v „automatickom režime“.
Stačí si uvedomiť, že každý jedinec slizniaka je schopný naklásť od sto do dvesto vajíčiek. Necháte žiť jedného, máte ich druhý rok sto, tretí 100×100 = desaťtisíc. Necháte ich žiť tisíc, ďalší rok ich máte sto tisíc kusov.
Tento boj zdá sa byť beznádejným, lebo aj keď by ste zlikvidovali „tých svojich“, prídu k vám od susedov. Jeden slizniak vraj má „dojazd“ do 50 metrov denne. Lenže ak nakŕmite Ferramolom len tých svojich a susedné nie, nakŕmite ich svojou zeleninou.