Vrcholiace leto je zberom úrody ovocia aj zeleniny a odmenou za našu prácu s pôdou a na pôde. Vychutnávame si zrelé plody, spracovávame a ukladáme na zimu ich prebytky. No práve toto obdobie je tým časom, kedy môžeme rozhodnúť o našej budúcoročnej úrode jednoročnej zeleniny. A vôbec tým nemám na mysli postreky, umelé hnojivá či prípravu náradia na spracovanie pôdy po dokončenom zbere úrody. Hoci práve tieto tri aspekty sú pre mnohých záhradkárov dôležité, ja ich považujem za „nepodstatné maličkosti“, ktoré odvádzajú našu pozornosť od dôležitého.
Považujem našu záhradu za „prírodne identický systém“. Použil by som pojem „permakultúra“, lebo sa v práca v nej k tomuto propagovanému systému v mnohom približuje, mohol by som hovoriť o biohospodárení a mohol by som použiť najmodernejší pojem „regeneratívne hospodárenie“. No najradšej používam pojem „záhrada lenivého záhradkára“, pretože nerobíme nič zbytočne, najmä z pohľadu toho, ako hospodári na pôde sama Príroda. Lebo hospodáriť klasicky s rýľom a motykou, mali by sme toho až-až aj na klasickej štvorárovej záhradke, s rotavátorom a pluhom zrejme aj na desaťnásobnej.
V takejto záhrade minimalizujeme externé vstupy energie a hmoty na nevyhnutné minimum. Kose na chlebový pohon alebo kosačke na benzín sa v sade vyhnúť nedá. Do získavania sena skrátka nejakú energiu venovať musíte. No kupovať zeminu po vlečkách alebo priesady zeleniny po desiatkach je rovnaký nezmysel, ako vyvážať zelený odpad na zberný dvor. Príroda vymyslela dokonalý systém kolobehu a je výhodné ho využívať aj na svojom pozemku.
Kupované semená môžu predstavovať problém
Mnoho záhradkárov začína tak, že od januára do marca vysieva semená zeleniny a piple ich za oknom či v skleníku, iní sa spoľahnú na nákup hotových priesad v záhradkárstvach, na tržniciach či u svojich známych, ktorí sa tým zaoberajú vo veľkom. Pri rozhovoroch o úrode a odrode s takýmito záhradkármi často prichádzame k tomu, že síce vedia, akú odrodu kúpili, no netušia, odkiaľ pochádza osivo. Domáci pestovatelia priesad vedia, kde semená kúpili, ale o skutočnom pôvode, možno až z ďalekej Číny, nemajú ani potuchy. A často ani netušia, čo znamená skratka „F1“ na obale. Prezradím, že to nemá nič s rýchlosťou pretekárskych áut 😉
Keď pred tromi rokmi mi kolegovia do práce nosili v smartfónoch fotky svojich rastlín paradajok, ktoré zo dňa na deň zčerneli a museli ich porasty predčasne likvidovať, najprv som im nerozumel. Naše rajčiny rástli, ako keby sa nechumelilo, ehm, ako keby nepršalo. Postupne sme sa v diskusiách dostávali „ku koreňu“ veci a k tomu, že buď kúpili semená cez reťazce alebo hotové priesady na tržniciach, ale bez znalosti pôvodu osiva. Je náhoda, že som zachytil v tom roku správu o tom, ako holandskí colníci zadržali kontajner čínskeho osiva s problémovými certifikátmi a zničili obsah? Alebo išlo len o poplašnú správu a konkurenčný boj?
Nechcem sa zaoberať problematikou osiva typu F1 a prípadnými problémami pri pokuse ďalej si rastliny množiť pomocou semien zrelých plodov. Na túto tému už bolo popísaných bezpočet článkov a komu vyhovuje kvalita finálnych plodov z hybridného osiva a každoročný nákup čím ďalej drahších balíčkov s čím ďalej menším obsahom semien, je to jeho voľba.
V našej záhrade pestujeme zeleninu od piky, teda od semien. Nákup hotových priesad je skôr výnimkou. Občas kúpime semená takej zeleniny, ktorú ešte nemáme alebo ktorej sa nám nedarilo semená zozbierať. Drvivú väčšinu výsevu predstavuje výsev vlastných semien z minulých úrod. Hoci na otázku, či „bolo skôr vajce alebo sliepka“ musím povedať, že prvé semená pred takými dvadsiatimi rokmi boli z polovice od príbuzných, z ich „domácej súčiastkovej základne“ osvedčených, obľúbených a nám sa páčiacich odrôd, z polovice nakúpené od osvedčených dodávateľov, internet je v tomto veľký pomocník. Ale ako bývalému fanúšikovi automobilového športu nám eFJednotky do domu nesmeli.
Vlastné osivo predstavuje niekoľko výhod
Kúpiť hotové sadenice dnes nie je práve lacná záležitosť, nehovoriac o riziku, že v skutočnosti neviete, čo naozaj kupujete a či môžete predajcovi naozaj veriť. A ani kupovať semená nie je žiadna výhra, ak je ich v sáčku osem, pravda v cene, ako ste kedysi kupovali semienok dvadsať. Z tohto pohľadu pripravovať vlastné osivo predstavuje len časovú investíciu, v podstate zanedbateľnú, za ktorú získate stovky semien vhodných na ďalší výsev. Vysiať môžete desať, sto aj tisíc paradajok, semená vás nič nestoja. Pravda, substrát asi áno 😉 A do záhonov si vyberiete povedzme tridsať najkrajších sadeníc z päťdesiatich, zvyšok istí kompost, náklady vás nemusia trápiť. Skúste to urobiť s kupovanými…
Na semená vyberáme z každej úrody tie najkrajšie plody, ktoré čo najviac reprezentujú náš „ideál krásy“. Teda „prirodzený výber“ plodov, ktoré vyrástli na danom mieste. V danej pôde, v danej klíme, s danou kvalitou podpovrchovej vody. V plodoch sú „uložené“ všetky miestne podmienky pestovania. Všetky odchýlky sú zlikvidované konzumom, v extrémnych prípadoch kompostom (investované živiny sú recyklované). Po piatich rokoch môžete mať vyselektované celkom pekné papriky, rajčiny, uhorky, hokaido, cukety… Spôsob optimálnej prípravy semien z aktuálnej úrody je popísaný v inom článku na tomto serveri.
Dobre skladované osivo niektorých druhov zeleniny si zachováva klíčivosť tri až osem rokov. Ak pre výsev na jar použijete osivo z troch rokov, kľudne osobitne do rôznych sadbovačov, máte kontrolu, ktoré ako klíči. A staré dávame sliepkam, nič nevyjde nazmar, nič nie je odpad. Nie sú nijaké finančné náklady/straty.
Príprava vlastného osiva predstavuje výraznú ekonomickú úsporu nákladov a je súčasťou našej potravinovej bezpečnosti. Nemusí nás trápiť, kedy sa objaví osivo v predajniach, nemusí nás trápiť sortiment a už vôbec nás nemusí trápiť dopad súčasnej či budúcej krízy na cenu a dostupnosť osiva. Kde v ktorej krajine a v akých podmienkach, pôde, klíme či vode osivo produkujú, je nám ukradnuté, rovnako ako to, ako zareaguje na našu pôdu či „kyslé“ dažde. Máme garantované, aké plody nám vyrastú a dozrejú a som presvedčený, že garantovaná je aj vyššia odolnosť v našich podmienkach voči rôznym chorobám a škodcom.
Máte ideálny čas vybrať si plody zeleniny, ktoré určíte na vaše semenárčenie a budúci rok použiť vlastné semená na založenie novej úrody. Nič tým neriskujete, veď keby sa z nejakého dôvodu nezadarilo, hotové priesady môžete kúpiť vždy. Ale ak sa zadarí, postavili ste ďalší pilier svoje potravinovej bezpečnosti a nezávislosti.
Podobné príspevky
