Priveľa paradajok

Tak ako každý rok, aj tento sme sa tešili na úrodu paradajok. Začali sme už na jar výsevom semien. Okrem vlastného osiva z minulých úrod sme vysiali aj niečo nové. Boli sme požiadaní o vypestovanie iných paradajok podľa rodinnej tradície. Tak sme si povedali, že to vyskúšame a dopestujeme na objednávku aj tieto. Trochu sa to vymklo z rúk. Počasie toho roku bolo zase iné, ako sme boli zvyknutí, ale táto odroda je asi nie pre naše podnebie. Alebo nie je pre „lenivých“ permakultúrnych záhradkárov.
 

Každý záhradkár má svoje obľúbené odrody a svoje osvedčené postupy pestovania paradajok. My nemáme radi zbytočnú prácu, ktorá nemusí byť, keď sa veci robia trochu inak. Nemáme radi vyštipovanie paradajok, odstraňovanie listov a podobné zábavky. Radšej pestujeme odrody kríčkových paradajok, ktoré sa bez tohto všetkého zaobídu a napriek tomu sa úroda z jedného kríka pohybuje medzi 5 až 9 kilogramami (odvážených) rajčín. Plody našich paradajok majú tvar vajca, sú hutné ale šťavnaté a vydržia dosť dlho nie len na kríku, ale ani pár dní na stole im neuberá na chuti, vôni ani kvalite.

Sadeniciam paradajok na objednávku sme vyhradili pár miest na našich záhonoch. A nestačili sme sa čudovať. Najprv nad tým, do akej výšky vyrástli a potom, čo sa dialo s plodmi.

Namiesto hladkých tvarov sme dostali všelijaké zvráskavené veľké plody, čo sa ledva zmestili do dlane. Keď začali dozrievať, na pár dní sme nútene vypadli zo „záhradníckeho režimu“ a potom pri oberaní sme museli asi polovicu plodov rovno hodiť na kompost. Boli popraskané a začali hniť. Pretriedili sme ich, čo boli zrelé na konzum, boli obrané do bedničiek a čakali sme na dozretie ďalších plodov.

Medzitým trochu popršalo a paradajky nabrali na objeme. Ale sa nezmestili do kože. Takže opäť praskali a hnili. No tých kvalitných plodov bolo toľko, že už ich nevládali jesť ani tí, čo si ich u nás objednali, ani nikto iný. Je rozdiel si dať dve tri rajčiny po 100 gramov alebo jednu trištvrtekilovú.

Pritom naše kríčkové rajčiny nemali také problémy. Krásne rástli, dozrievali a priebežne sme ich oberali, takže sme vylúčili globálny vplyv počasia. Skrátka je to taká fajnová odroda. Rastliny sa vytiahnu, plody narastú a keď dozrejú, treba ich ešte ten deň obrať a spracovať. Dobre že nie na hodiny presne. Lebo inak zhnijú. Či už na rastline alebo na tanieri.

U nás v záhrade majú dosť živín aj dosť podpovrchovej vody. Takže aj keď nepršalo, rástli ako divé (ako aj ostatné naše paradajky), ale po daždi sa doslova zbláznili. Usudzujem že sú určené do suchších oblastí južného Slovenska. Tam by rástli pomalšie, menej by praskali a hnili. Zálievkou by sa dala regulovať ich veľkosť. No už desať takýchto koreňov predpokladá spracovávanie úrody, lebo na priamy konzum to nie je. Kto má rad kečupy na tony, prosím, ale do bežnej záhrady nie. Ešte pred koncom sezóny skončili všetky rastliny aj s plodmi na komposte. A preto túto odrodu už viacej nevysejeme. A pre istotu tento rok ani nezbierame semená z našich paradajok.