Po vlaňajšom „testovacom roku“ sme sa do pestovania zeleniny tento rok pustili naplno. Ukázalo sa, že pôda je tu výborná, slnka dostatok a ani s vodou problémy mať nebudeme. Jednak na mnohých miestach sa vyskytujú prúdy podpovrchovej vody, ktorú sme sa naučili najprv využívať a až potom prebytočnú odvádzať preč, jednak máme za domom vlastnú studňu, z ktorej dokážeme zavlažovať zeleninu aj ovocné stromy. A papriky sa nám odmenili bohatou úrodou a skvelou chuťou.
Hlavným miestom pestovania papriky sú dva vyvýšené záhony v dolnej časti záhrady, ale priesady sme nasadili aj na bežné mulčované záhony a pár rastlín sa opäť objavilo aj pod stromami v hornej časti záhrady. Rôzne stanovištia majú zabezpečiť dostatok úrody aj pri nepriaznivom počasí. Tento rok bolo obzvlášť sucho a teplo a najlepšie to znášali papriky na vyvýšenom záhone.
Samozrejme, že priesady sme si dopestovali sami doma zo semien, ktoré sme zobrali z predchádzajúcej úrody. A úplne rovnako sme si semená odložili z najkrajších zrelých tohoročných paprík.
Na semená treba použiť červené papriky, botanicky zrelé, hoci chutné sú aj zelené, botanický „zelené“, ale konzumne už zrelé a chrumkavé.
Papriky oberáme každý druhý deň a tvoria súčasť najmä raňajok. V októbri už paradajky podľahli infekčnému tlaku plesne a záhony sú od nich úplne očistené. Papriky by mali vydržať až do prvých mrazov. V chlade už tie malé nenarastú, ale tie zelené sa pomaly farbia do červena. A na koreni vydržia čerstvé dlhšie, ako keby sme ich odtrhli a skladovali.
Ak by sme mali papriky kupovať v obchode, asi by sme ich nezjedli toľko, ako keď si ich sami dopestujeme a po výseve a presadení potrebujú jedinú starostlivosť. Zavlažovať keď je sucho. Spotrebu vody aj práce znižuje mulčovanie slamou. Samozrejme, že nepoužívame nijaké chemické postreky ani hnojivá a preto jeme zdravú zeleninu. A to je za všetky peniaze.