Najväčší údiv spôsobujeme priateľom, keď im povieme, že sa u nás nerýľuje a neokopáva. Alebo že máme veľké vyvýšené záhony. Či že pestujeme cibuľu s jahodami alebo papriky pod stromami. Že namiesto chemických postrekov používame výluh z pŕhľavy alebo kostihoja. Ako keby najprv nechceli uveriť, že oni toľké roky dreli s rýľom v ruke alebo sa zohýnali nad motykou úplne zbytočne. To predsa nemôže byť pravda. A keď to vidia u nás v záhrade, v druhej fáze prichádzajú výhovorky, že sa to nedá tak naraz prejsť v ich záhrade z driny na permakultúrne pestovanie podľa nášho vzoru. Veď to ani nemusí byť zrazu. Je na to iný spôsob.
Pomôžem si príbehom z nedávnej minulosti z iného kontinentu. V Indii sa podarilo nadnárodným agrochemickým koncernom získať poľnohospodárov pre ich moderné osivá a chemické hnojivá a postreky. Dokonca im ponúkli výhodné úvery na nákup toho všetkého s garanciou výkupu úrody. Po zbere úrody však zrazu klesli výkupné ceny „pre veľkú úrodu“ a pestovatelia sa dostali do dlhovej špirály. Aby mohli znovu zasiať, museli si znovu požičať na nákupy. A zistili, že tie super-osivá bez tých chemikálií jednoducho nerastú. Z tohto kolotoča sa nedalo vystúpiť a dreli len aby prežili.
Vtedy niekto prišiel s nápadom, ako sa vrátiť k pôvodným postupom a k pôvodným plodinám. Tie im nezaručovali zázračné zbohatnutie, ako im bolo nedávno sľubované, ale na prosté prežitie im stačilo menej práce. Rozdelili pozemok na 10:90 %. Na veľkej ploche pestovali pre agrogiganta jeho osivá s jeho prípravkami s garanciou výkupu za v podstate nákladovú cenu, ale vrátili úver. Na desatine sa vrátili k pôvodným plodinám, ktoré nepotrebovali chemikálie, ani nevyžadovali stroje či enormnú prácu, ale zaistili stravu pre rodinu. Ďalší rok to už boli dve desatiny… Chvíľu to trvalo, ale zbavili sa dlhov aj závislosti.
Máte pocit, že si nemôžete dovoliť nepestovať všetky papriky na jednom mieste? Že u vás musia byť všetky jahody na jednej kope? Že musíte na jeseň kompletne zrýľovať celú záhradu, aby ste ju na jar skyprili rotavátorom a vyšliapali si (dážďovkám po hlave – čo tam po nich!) nové chodníčky? Že musíte mať vždy všetky hriadky vzorne okopané a sterilne čisté od buriny? Že nemecká kopa nemá u vás miesto?
Ja vám váš pocit neberiem. No ak vo vás hlodá červík pochybností, či to predsa len nerobím lepšie, keď mám rovnakú úrodu, ako vy, ak nie lepšiu, s oveľa menšou námahou, mám pre vás jednu radu.
Skúste to na jednej desatine
Nemusíte hneď všetko lámať cez koleno. Tak ako láska ide cez žalúdok, zmena ide cez hlavu. Nemusíte absolvovať žiadny veľký kultúrny šok. Jednoducho si vo svojej záhrade nájdite malý kút, tak jednu desatinu celkovej rozlohy, a tu si odskúšajte svoj experiment.
Kľudne na jar zamulčuje malú hriadku, ktorú ste na jeseň zrýľovali. Ak nemáte seno, kúpte jeden alebo dva balíky slamy, na dedinách je dosť ľudí, čo chovajú dobytok a jeden balík vám prepustia. Nasaďte sem papriky, jahody, cibuľu alebo kaleráby či jahody (najlepšie zmes všetkého) a sami pozorujte, aký bude rozdiel v tom, koľko musíte zavlažovať na tomto experimente a vo vašom bežnom záhone. Sami uvidíte, ako to tu bude s burinou a s motykou.
Z pár hrubých konárov alebo kúpenej metrovice zbudujte malú nemeckú kopu a využite ju na pestovanie zeleniny. Takmer nič vás to nestojí a keď budete mať po dvoch sezónach pocit, že „to nefungujete“, jednoducho ju rozhádžete. Nemusíte sa báť zbytočne vyhodených peňazí do vyvýšených záhonov.
A keby ste predsa len po prvom roku zistili, že mulčované záhony sú lepšie a menej namáhavé, než klasické pleté záhony, vždy môžete vyhradiť v záhrade ďalšiu desatinu (alebo rovno polovicu? 😉 ) z klasického záhradníčenia v prospech permakultúrneho. Za ten čas sa vám to možno v hlave preklopí, pretože najťažšie zmeny sú tie vnútorné zmeny v nás.
Prírodné pestovanie na skúšku na malej ploche v záhrade vám umožní pozorovať, ako si vie príroda poradiť aj sama, ako je v nej všetko previazané a vyvážené a pritom sa nemusíte báť, že by ste mali málo paprík či uhoriek pre seba a svoju rodinu. Stále môžete využívať chémiu a svoj pot, aby ste dopestovali peknú zeleninu a ovocie. A na konci experimentu sa vrátiť k starým zažitým metódam.
Aj keď ja vám neverím, že keď raz vyskúšate pestovanie bez zbytočnej driny, že to zostane pri jednej desatine. Ale to rozhodnutie je na vás. Aby ste sa však mohli rozhodnúť správne, mali by ste mať odskúšané vo svojej záhrade obe metódy.
Podobné príspevky
