Touto otázkou nás „zarazila“ jedna známa, keď jedného dňa popoludní si ťažkala, čo všetko musí ešte stihnúť a medzi iným aj zájsť do záhrady za mestom a okopať burinu okolo zeleniny a my sme jej povedali, že pretože máme všetko zamulčované, tak u nás popri paradajkách a paprikách burina nerastie. Pre nás bolo zase prekvapením, že jej jediným dôvodom chodenia do záhrady je práve okopávanie. Veď predsa záhrada je radosť, nie utrpenie. Aspoň teda naša permakultúrna záhrada.
Za tie roky, čo takýmto spôsobom sa staráme o našu záhradu, sme stretli mnoho ľudí s rozličným postojom k permakultúre. Od úplne odmietavého po neskrývané nadšenie a tiež „jedným uchom dnu a druhým von“. Typickým príkladom je naša okopávajúca. Sama veľa rozpráva (máme ju ľutovať?), ale druhých nepočúva. Potom je pre ňu novinkou aj to, čo sme jej vraveli pred tromi rokmi.
Permakultúrna záhrada samozrejme nie je bezúdržbová záhrada a nie je záhradou bez roboty. Len sa v nej pracuje trochu inak, ako v dnes bežne rozšírených záhradách. Namiesto orania, rýľovania, rotavátorovania a okopávania sa kosí tráva a mulčuje senom. Alebo kúpenou slamou, ak nemáte dosť veľkú lúku, hoci aj pod ovocnými stromami. Ale podľa mňa je oveľa menej namáhavé pokosiť kosačkou na kolesách a pohrabať seno, ako rýľovať alebo chodiť s rotavátorom. Najmä keď vám so zvážaním sena pomáha elektrický fúrik.
Prečo chodíme do záhrady?
Pretože sa v nej cítime dobe. Neľutujeme spraviť každý deň 15 km, aby sme po práci zašli na dedinu a oddýchli si. Poviete si „Oddýchnuť si v záhrade?“. Áno, u nás je to tak. Neznamená to, že nič nerobíme. Len nerobíme nič zbytočné a zbytočne namáhavé. Ako vyzerá taký náš obyčajný deň?
O pol piatej prichádzame do záhrady a zaparkujeme auto. Priateľka zvyčajne skontroluje kvety popri plote aj predzáhradku a bylinkovú špirálu. Ja medzitým vyložím veci z auta vrátane piknikového košíka a otvorím chalupu. Vetrať ju nemusím, pretože som inštaloval malý ventilátor na solárny pohon, starý dom sa vetrá sám už od svitania. Vyložím stoličky na gang, na slniečko a ideme sa prejsť a skontrolovať záhradu. Či nám krt niekde zase niečo nevyryl, či niečo nie je suché, či vietor niečo nevyvrátil a najmä zjeme z dozrievajúceho ovocia a od júna aj zeleniny. Takmer na každý deň prichádzame s „hlavnou úlohou dňa“, ale najmä počas prechádzky zistíme, čo by bolo dobré urobiť. Čo treba priviazať ku kolíkom, kde treba doplniť mulč, kde očistiť kvety.
Takmer vždy sa niečím zabavíme, v horúcom lete od šiestej začíname polievať ručne kupami. Ja nosím vodu vŕbovému plotu, potom prichádza na rad zelenina a niekedy aj mladé stromčeky. Predtým sa však z chuti najeme, na čerstvom vzduchu naozaj chutí. Naše pracovné popoludnie v záhrade prerušujú dve prestávky na kávu, ktorú prinesiem v termoske z domu, nezabúdame ani piť čistú vodu. Ale najkrajšie je v lete v záhrade medzi ôsmou večer a zotmením. Ticho, kľud, dedinčania sedia pri televízoroch, príjemne sa sedí na gangu alebo medzi stromami na lavičke.
Niekedy priateľka hrabe seno, čo som nakosil zvyčajne cez víkend, niekedy treba pristrihnúť stromy. Občas zmajstrujem niečo z dreva alebo, ako teraz, farbím oceľové opory z betonárskych kari sietí. Pokiaľ ale nemáme budovateľský plán, tak v lete v záhrade naozaj len oddychujeme a zberáme úrodu. Presvedčili sa o tom aj mnohé zvedavé návštevy, ktoré v našej záhrade často mávame.
Záhradu sme si nekúpili preto, že sa v nej chceme na starobu udrieť k smrti. „Work Smart, Not Hard“ je naše heslo. Teda „Pracuj rozumnejšie, nie tvrdšie“.
A načo chodíte do záhrady vy?
Podobné príspevky
