Mrkva patrí k zelenine, ktorá sa pestuje ľahko a rastie sama. Samozrejme musí mať vhodné podmienky. Vlani, prvý rok pôsobenia v našej novej záhrade, sme tiež pestovali mrkvu a vtedy narástla naozaj veľká a bolo jej veľa. Samozrejme sme vysiali mrkvu aj tento rok a tešili sa, ako si na jeseň budeme pochutnávať na šťavnatých a chutných koreňoch. Pretože nielen do polievky a surových šalátov je mrkva dobrá. No tento rok bol pre mrkvu u nás slabší, vlastne len priemerný.
Aby mrkva nebola napadnutá škodcami, nie je ju vhodné pestovať opakovane na tých istých plochách. A preto, keď vlani sme dopestovali aj polmetrové kusy, vysiali sme ich inde. Dnes už vieme, že pôda v našej záhrade nie je rovnaká, mení sa hoci aj o meter ďalej. A tento rok boli úplne iné pomery čo sa týka vlahy.
Pôda pod mrkvou bola tvrdšia, ako vlani a leto suchšie. Po vysiatí semiačok bol záhon zavlažovaný, ale menej vody v pôde mrkvu poznačil. Vyrástla len do bežných rozmerov a mnohé boli menšie, ako priemerná, ba dokonca aj rozvetvené, čo je znak tvrdej zeme.
Samozrejme, že túto mrkvu nedokážeme zjesť naraz čerstvú, treba ju uskladniť. Osvedčený spôsob je uložiť ju do piesku. So skrátenými vňatami a uložené v bedničkách vydržia v dome, kde je teplota okolo nuly, až do jari. Každý týždeň si zoberieme domov potrebné množstvo, najčastejšie na surovú prílohu k paleo obedu. Natrúhaná alebo nakrájaná na kolieska chutí mrkva skvele a nahradí spolu s inou zeleninou škrobové prílohy, ktoré sú dobré iba ak na nárast hmotnosti.
Z hľadiska vynaložených nákladov alebo úsilia je táto mrkva prakticky zadarmo. A bez akýchkoľvek chemikálií na podporu rastu alebo ošetrenie pred škodcami. My doma jeme dobre a zdravo 🙂