Každý, kto má záhradu, ju nemá len na nekonečnú drinu, ale uvažuje aj o tom, ako jej priestor využiť aj na oddych, relax, rekreáciu. Na pobyt s deťmi, či už vlastnými alebo vnúčatami. Niekto im odovzdáva skúsenosti, niekto im len jednoducho robí program, lebo moderné deti, tak ako ich rodičia a spoločnosť vychovali, sa nudia, samé sa zabaviť nevedia aj keď sú na záhrade, sedia pod stromom v tieni, aby sa im neleskol displej mobilného telefónu. No púšťať rakety s reaktívnym motorom v lete na záhrade nie je dobrý nápad, od dospelého určite nie.
Napriek tomu sa stalo. Možno som ako bývalý hasič a dlhoročný aj raketový modelár na bezpečnosť zvlášť háklivý. No musím povedať, že za dobrých štyridsať rokov, čo sme v našom modelárskom klube organizovali modelárske súťaže a modelárske predvádzacie akcie na rôzne podnikové dni alebo dni obce, sa nikdy nijaký úraz účastníkovi ani divákom nestal, hoci sme mali pár porúch a dve nehody. Pretože je lepšie sa dopredu báť (a eliminovať možné riziká), ako sa neskôr zľaknúť (a riešiť poistné udalosti a vyšetrovania).
Opravujem si tak pred dielňou jednu júlovú sobotu popoludní motorovú kosačku, keď ticho preruší ostrý svist raketového motora, ktorý som už dávno nepočul. Otáčam hlavu za zvukom, náš psík štartuje ostrým tempom do rohu záhrady, odkiaľ zvuk prichádza. Nad stromami vidno slabú stopu plynov z prachovej nálože horiaceho raketového motora. Náš sused, inžinier dôchodca a bývalý manažér, sa zrejme predvádza pred vnukmi. „Nemá rozum“ – hovorím si a venujem sa štrajkujúcemu karburátoru.
Onedlho zvuk pretne ďalší ostrý sykot a dymová stopa tentoraz kreslí typickú „Pavljukovu krivku“. Teda raketu po vyletení z krytu stromov nad ich korunami vietor obrátil zo strmého stúpavého letu oblúkom do roviny a ako postupne klesá ťah motora vyhorením paliva, klesá aj trajektória letu rakety dolu po svahu. Kde sú v záhradách kuríny, šopy, terasy, uskladnený rastlinný materiál a rodinné domy… Všetko horľavé.
Viem presne, čo sa môže stať. Ako hasič mám skúsenosti so zle mierenými ohňostrojovými raketami na sídlisku, aj ako modelár s raketami rôznych výkonov. No vždy sme rakety púšťali ak nie na futbalovom ihrisku, tak na veľkej lúke. A vždy mali rakety pristávací padák alebo streamer, aby nepadali voľným pádom, ale pomalým letom. To jednak postačilo na vychladnutie raketového motora, aby nepodpálil ani suchú trávu, jednak sme mali možnosť vždy k pristávajúcej rakete dobehnúť. Nie len preto, že sme videli kam padá a chceli sme ju znova použiť po výmene motora. A vypúšťanie na voľnej ploche eliminovalo prudké zmeny dráhy letu, ako sa to deje za prekážkou alebo medzi stromami.
Aké bolo moje prekvapenie veľké, keď som v nedeľu tesne u terasy so strechou zo solárnych panelov našiel zvyšok raketového motora z sobotnej predvádzačky deda-idota. A aké by bolo prekvapenie veľké u tohto chvastúňa, keby mu u dverí zazvonil policajt a potom poslal list môj právnik s vymáhaním škody. Aké by bolo prekvapenie tohto chmuľa veľké, keby raketa letela o pár stupňov vedľa a vletela cez terasu do obývačky jeho domu…
Modely rakiet majú veľkú počiatočnú rýchlosť, kedy aj najmenšie aerodynamické skrivenie, napríklad dlhým skladovaním (rakety na fotografiách, ktoré sused v sobotu vypúšťal, boli šesť rokov po záruke – vie tento človek, čo urobí napríklad vlhkosť s prachovou náložou a čo táto po zapálení? Nebál sa o zdravie vlastného vnuka? Či mu jeho genialita zatemnila mozog?) alebo poruchou, spôsobí prudké zmeny smeru letu a namiesto do výšky môže vletieť do bytu a zapáliť tam niečo.
Modely rakiet sa na záhrade medzi stromami neštartujú, lebo laik nič nevie o vrstvách vetra v jednotlivých výškach, kde sa napríklad vo výške 2 metre a 30 metrov mení nie len sila ale aj smer vetra a v ďalších výškach tiež. Kedysi mohli raketové motory kupovať len oprávnení členovia modelárskych klubov (po dôkladnom školení a skúškach) proti občianskemu preukazu. Dnes ich predajú každému debilovi.
Podobné príspevky
