V poslednom období je medvedí cesnak veľmi populárnou, aj keď chránenou bylinkou. Nenájdete populárny magazín, časopis alebo televíznu reláciu, aby sa o medveďom cesnaku nehovorilo, nepísalo a nespomínal aspoň jedne recept na jedlo s jeho využitím. Táto bylina chutí aj nám, ale nie je veľa miest v našom okolí, kam by sme sa za ňou vypravili. Ani nie sme hubári, že by sme mali zmapovaný terén v blízkom okolí. Takže sme boli odkázaní na jeho predaj alebo kto zo známych sa s nami oň podelil. No konečne už si budeme pestovať medvedí cesnak sami vo svojej záhrade.
Medvedí cesnak je jarná cibuľovina so špecifickými nárokmi na pôdu, vlahu aj tieň. Nerastie hocikde a je chránená, nie je možné ju len tak vykopať a preniesť inam. Komzumujú sa jej sýtozelené listy s chuťou a vôňou cesnaku. Spracované na pesto, ako prívarok, ako súčasť iných jedál, ako korenie.
Na jar minulého roka sme vysiali semiačka medvedieho cesnaku na vlhké a tienisté miesto, kde sme si mysleli, že by sa mu mohlo dariť. Nič. Ani nevyklíčil. Potom sa nám podarilo zohnať sadeničky v jednom záhradníctve. Priateľka ich zasadila na iné miesto, rovnako vlhké, v lete ráno a večer slnečné miesto, cez deň v tieni.
Stále nebolo nič poriadne vidieť. Až na jar sa objavili prvé malé nesmelé lístky a neskôr už bolo jasne poznať, že medvedí cesnak sa udomácnil v našej záhrade. Nechali sme ho trochu podrásť, kým sme ochutnali, ako chutí ten náš medvedí cesnak. Skvele 😉
Medzitým sa trochu rozrástol, zmocnel, začína kvitnúť. Asi mu priateľka našla naozaj dobré miesto. Stále je v tieni susedovej prístavby, stále má dosť vody z podzemného prúdu, ktorý sa zastavuje o základy tej prístavby a premokruje pôdu v okolí.
Tešíme sa z neho a dúfame, že budúci rok si budeme môcť dopriať oveľa viac chutných listov.