Každý rok v záhradke iný, každý rok praje iným plodinám. U nás je to tentoraz rok sliviek. Slivky zarodili hádam ako ešte nikdy. A pretože nechodíme do záhradky každý deň, tak pod stromami je modro. Našťastie padajú na trávu, takže nie sú obité a nie sú ani červivé, takže sa dajú pozbierať. Spolu s tými obratými zo stromu je to zakaždým za veľké vedro. Ale čo s nimi?
Keďže u nás nepálime, kompóty nikto neje a koláčov slivkových sme sa už najedli, prišlo na rad sušenie. Keď som bol malý chlapec, doma sme kúrili sporákom na uhlie, tak nebol problém podvečer, keď sa zakúrilo, dať do rúry dva či tri plechy s ovocím a sušiť ich v podstate odpadovým teplom. A na jeseň sme kúriť museli tak či tak. Podobne sušila slivky či jablká aj moja starká na dedine.
Kto už jedol sušené ovocie, musí so mnou súhlasiť, že je to veľká lahôdka. Najmä to domáce, čo nie je konzervované siričitanmi, ako kupované. Avšak pri jeho konzumácii si dávajte pozor. Sušené ovocie môže stratiť až ¾ svojej hmotnosti, takže zjesť pol kila sušených jabĺk je, ako keby ste zjedli dve kilá čerstvých. A to chápete, že by vás z toho mohlo bolieť brucho. Navyše po konzumácii sušeného ovocia by ste nemali zabúdať doplniť tekutiny, teda napiť sa.
Sušené ovocie obsahuje fruktózu, ovocný cukor, ktorý telo v menšej miere ľahko prijíma a ľahko spracováva, čo je vhodné, ak napríklad cestujete a nemáte možnosť zastaviť sa na obed. Za hrsť sušeného ovocia dodá telu potrebnú energiu a zaženie hlad.
Keď nekúrite v sporáku, tak jedinou možnosťou, ako si pripraviť z vlastnej úrody sušené ovocie, je použiť elektrickú sušičku ovocia, na odkaze si môžete prečítať recenziu českého výrobku ETA.
Po vysušení by ste mali ovocie uložiť vo vzduchotesnom obale, lebo sušené ovocie ľahko prijíma vlhkosť zo vzduchu a mohlo by začať plesnivieť.
maria pardubska
dobry den ,aj ja suším slivky každy rok ,a su vinikajuce aj jablčka a hrušky ,milulem všetko čo mi dá zahradka