Túto otázku často dostávame od ľudí, ktorí majú svoju záhradu alebo zavárajú a konzervujú ovocie a zeleninu z toho, čo dostali od rodiny alebo výhodne nakúpili cez známych, prípadne na tržnici. Počet pohárov môže hovoriť nie len o tom, čo rodina cez zimu a na jar celkovo zje, ale aj o tom, aké veľké zásoby si robí na zimné mesiace. Ľudia veria, že si ukladajú na zimu vitamíny zo záhrady, ktoré nestihli skonzumovať čerstvé a že sa budú mať dobre. Že sa takto starajú aj o svoje zdravie.
Aby čerstvé ovocie alebo zelenina z našej záhrady vydržala dlhšie obdobie, využíva sa pri konzervovaní vysoká teplota (sterilizácia) a konzervanty (cukor alebo ocot). Aby sa potraviny nepokazili počas dlhého skladovania, musia sa v nich zabiť baktérie a mikróby, ktoré sa v zelenine a ovocí prirodzene vyskytujú. Teraz sa nechcem prieť, ktoré z nich sú užitočné a ktoré škodlivé. V princípe ale po nakladaní a zaváraní ostáva v pohároch mŕtva hmota, po letnej a jesennej úrode ostáva len chuť doplnená chuťou cukru alebo octu. Z vitamínov si to odskáče minimálne vitamín C.
V minulosti bolo takéto konzervovanie vyvolané potrebou uskladnenia potravín na zimu s cieľom prežitia. Domnievam sa, že v dnešnej dobe nie je taký nedostatok potravín, že by sme museli jesť čokoľvek (hoci to podľa nákupných vozíkov v obchodoch tak nevyzerá). Preto nás ani neláka jesť každý deň kopu cukru s chuťou sliviek, čerešní, broskýň alebo hrušiek či jahôd. Ani litre octu s príchuťou kôpru a uhoriek. Škrobov je dnes okolo nás aj tak dosť, čím menej ich v potrave príjmeme, tým lepšie.
Keď sa dá, uprednostňujeme také uskladnenie úrody na zimu, pri ktorom sa nevyužíva pridávanie cukru ani octa. Veľa plodov vydrží zimu alebo aspoň jej časť pri uložení vo vhodných podmienkach (nemrzne, nie je vlhko). Ako tekvice hokaido, jablká, mrkva. Alebo sa plody zbavujú vody. Sušíme tak hrušky aj jablká, pravda keď je dostatočná úroda, nie ako tento rok.
Keďže najradšej jeme ovocie aj zeleninu čerstvú, vybrala priateľka do záhrady odrody ovocia aj zeleniny tak, aby dozrievali postupne. Nemáme rovnaké stromy, ktorých ovocie by sme museli obrať v priebehu troch dní a spracovať. Máme rôzne druhy a rôzne odrody, aby sme mali ovocie od mája do októbra. Kedykoľvek tak sa môžeme prejsť po záhrade a dať si z drobného ovocia (maliny, jahody, ríbezle, muchovníky, zemolez, arónia) alebo v klasického ovocia na stromoch (nashi, jablká, slivky, broskyne, čerešne…). A tak vlastne nemusíme zavárať, všetko postupne pojeme. A keď bude ovocia viacej, ako vlani bolo neúrekom jabĺk, využijeme solárnu sušičku a neskôr na jeseň elektrickú.
Toho roku bolo neúrekom paradajok. Rozvarili sme ich, teplom zredukovali bez akýchkoľvek prídavkov a naložili do pohárov, využijeme pri príprave mäsových pokrmov. Takže tento rok nemôžem na otázku, koľko pohárov sme zavarili, povedať, že žiadny. Štrnásť pohárov paradajkovej šťavy máme už v špajzi 😉
Podobné príspevky
Peter
Pekný článok. Len pri varení kompótu nevzniká mŕtva hmota. Množstvo vitamínov sa varom ničí, ale nejaké tam ostanú. Napriek zaužívanému povedomiu o kompótoch sa v prípade kompótu naozaj nejedná o životodarný elixír, ale ani o mŕtvu kalóriami presýtenú hmotu. Výsledok je podobný ako v prípade musli tyčinky s karamelom, ovsenými vločkami a >troškou sušeného ovocia<.
A tie rajčiny by som odporučil vyvariť na kečup s bazalkou, cesnakom a možno aj s troškou citrónovej šťavy.