Sme to, čo jeme a my najradšej jeme to, čo pochádza z našej záhrady. Dopestujeme spústu ovocia a tiež veľa zeleniny, nejaké zemiaky. No ja mám k vegetariánstvu ďaleko, preto sme začali chovať hydinu. A z kurčiat vyrastú nie len nosnice, čo dávajú vajíčka, ale aj kohúty, čo kikiríkajú a bijú sa medzi sebou. No povedzte, môžeme byť takí k susedom, že by museli toto trpieť? No nemôžeme. A tak kohútiky tak, ako dorastajú, tak sú postupne spracované za pomoci slnka.
My totiž okrem ovocia, zeleniny, domácich potrieb a mäsa produkujeme aj elektrickú energiu. A tú púšťame aj do elektrickej rúry kombinovaného sporáka. Naposledy si jej pôsobenie vyskúšal jeden statný kohút.
Na plech najskôr priateľka nakrájala z tohoročnej cibule, na to nastrúhala poriadne veľkú cviklu z druhého záhona Rozuma a na to položila dve polky kohúta. Počas dusenia pod alobalom pustil z trocha masti a všetko sa to krásne zmiešalo. Na záver bol kohútik zapečený bez vrchného alobalu a k večeru takto skonzumovaný.
Rýchlejšie, ako som vytiahol foťák. A tak už je kohút načatý. A musím povedať, že chutil skvele. Červená miska je na kosti a kožu pre Ronyho, ktorý leží pokojne pod stolom. Je to vychovaný psík, ktorý vie, že po každom jedle dostane aj on a preto nedobiedza.
Mäso so zeleninou považujeme za skvelú kombináciu bez zbytočných sacharidov, hoci kváskový chlieb si k tomu tiež rád dám. A aj ten vieme upiecť, keď na to príde. Obilie nepestujeme, hádam zatiaľ nebude až tak zle, že by sme museli pestovať úplne všetko. Ale je fajn, že naša rodina má vyššiu mieru potravinovej sebestačnosti, ako celý štát. A myslím, že máme aj zdravšie potraviny, ako väčšina ľudí. Vieme totiž, čím nehnojíme, nestriekame a čím chováme.