Mám rád svoje gazdovské raňajky, nie len doma v bytovke, ale aj na našej záhrade, kde si na terase, zväčša až pred poludním, vychutnávam plody našej práce a dary prírody, ktorej sme trochu pomohli. Pretože ráno vstanem zavčasu, ešte je slnko za kopcom, ale radšej robím v chladnejšom počasí a najem sa pozdejšie, skrytý pred slnkom. A hoci máme zeleniny rôznych druhov neúrekom, musel som prijať reštrikčné opatrenia a upraviť svoje každodenné porcie.
Nie, netrpím nijakou chorobou, len dočasným nedostatkom. Nejde o nijakú chudobu, že by som si nemohol viac dovoliť. Už dlhé roky raňajkujem v podstate to isté. Dva plátky kváskového chleba s tvarohovou nátierkou, kvalitná šunka, syr a dve na tvrdo varené vajíčka. A podľa sezóny k tomu uhorka, paprika, paradajka či iná z našej zeleniny. Zdá sa vám to jednotvárne? Mne nie a nemám s tým problém, ako som počul dvoch mladíkov rozprávať sa v potravinách, že „Nebudem predsa jesť tú istú šunku každý deň“. Lebo ak každá šunka chutí inak, tak sa musím pýtať, čo je v nej okrem mäsa?
Takže moje raňajky sú stále rovnaké, len teraz som musel obmedziť počet vajec z dvoch denne na jedno. Žiadna diéta, žiadna nemoc. Málo sliepok. Pretože som na tento rok doviezol dvojnásobné množstvo kureniec, ako zvyčajne, aby bolo viac do hrnca aj na pekáč, tak im pomaly začal byť kurín a výbeh tesný. A aby som mohol menšiu časť presťahovať do vedľajšieho menšieho letného kurína, musel som ho vyprázdniť.
Sliepky počas víkendu skončili postupne v mrazáku, vývare aj na pekáči a teda nové vajíčka nepribúdajú. A podľa aktuálnej zásoby vajec v chladničke som si spočítal, že keď budem jesť len jedno vajce denne, tak s tým vydržím práve do doby, kedy sa objavia prvé vajíčka nových dorastajúcich sliepok.
Hoci prvé vajíčka najskôr skončia v praženici 😉 Keď sliepky začínajú niesť, bývajú vajíčka malé, cca 30 až 35 gramové, až neskôr sa dostanú na veľkosť cez 50 a po pár týždňoch aj cez 60 gramov, kedy sa už oplatí sa zabávať s ich varením a šúpaním. Ibaže by som na raňajky jedával zo šesť vajec 😀 A keďže sliepočiek je naozaj požehnane, potom sa už dlho nebudeme musieť so spotrebou vajec obmedzovať.
Aj keď dnes ráno som si všimol, že jedna zo sliepok začala kikiríkať… To by ani nevadilo. Sliepok je dosť a na mäso má kohút o dve kilá viac, ako sliepka. Takže aj tak si prídeme na svoje. Vôbec by mi nevadilo, keby takýchto „zakuklených“ kohútov bolo v kŕdli hoci aj desať. Slnko nám vyrába elektriny na ich pečenie stále dosť.