Počúvame to od susedov v záhrade, ale aj od známych v meste, ktorí majú záhradku. Teraz pár dní po sebe pršalo aspoň dve hodiny denne. Na jednej strane nie je potrebné polievať zeleninu v záhrade, aj tráva rastie ako z vody. No na druhej strane sa všetci sťažujú, že jahody, ktoré medzitým začali dozrievať, sú teraz v blate. Červené sladké plody sa váľajú v bahne, začínajú hniť a keď ich oberú, musia ich najprv umyť, nedajú sa jesť. Ja tomu nerozumiem, my takéto problémy nemáme. Jahody odtrhneme a hneď zjeme.
Samozrejme, že aj my pestujeme jahody v záhrade. Ale naše jahody nie sú v blate. Dozrievajú na záhonoch bez toho, že by hnili, lebo pršalo. Netreba ich umývať, netreba vypľúvať zem z úst. Ako je to možné?
Jednoducho preto, že ich neokopávame. Ale ani burina okolo nich nerastie. Aj keď v starej záhrade sú jahody v tráve. A v novej záhrade sme ich po zasadení dôkladne namulčovali slamou, ktorú občas doplníme. Slama bráni v raste burine, ale aj bráni vode, aby opustila pôdu. Teda zem nevyschne ani vplyvom slnka ani vplyvom vetra. Takže vrstva slamy zabezpečuje, že nemusíme jahody ani okopávať ani polievať. A keď sa zrelé sladké červené jahody neudržia na stopke vo vzduchu a dotknú sa zeme, ležia zrelé jahody na slame. Sú suché a čisté, ihneď po odtrhnutí ich môžeme jesť.
Mulčovanie nie je žiadna prevratná novinka. Dokonca sa o tom, že naše jahody mulčujeme, zmieňujeme každý rok, keď sa sťažujú, že majú jahody v blate. Dokonca pár z nich u nás aj bolo v záhrade na návšteve. O mulčovaní nie len jahôd sa píše na mnohých internetových stránkach. Že to okrem iného šetrí veľa času a námahy, že to šetrí vodu v záhrade a tiež, že to šetrí už hotovú úrodu pred zničením.
Ja to nechápem. Je tu overená možnosť ušetriť čas, ušetriť námahu, znížiť množstvo driny v záhrade a títo ľudia sa budú sťažovať, že majú jahody v blate.