Neraz pri diskusiách s inými záhradkármi padla veta o kvalite či nekvalite pôdy v ich či našej záhrade, ako predpoklade k pestovaniu zeleniny. S tým se nedá nesúhlasiť. Čo som však pri takýchto rozhovoroch vypozoroval, takmer vždy priatelia považovali stav pôdy za nemenný fakt. Za danosť, ktorá navždy určuje druh záhrady a jej výnosnosť aj náročnosť práce. A to je presne tá vec, ktorú som vždy rozporoval. Podľa mňa je to úplne inak.
Zažili sme to už v bývalej záhrade v záhradkárskej osade, ktorá vznikla na neúrodnej pôde, kde bývalý Štátny majetok odmietol pestovať obilniny. Po daždi bola zem rozmočená, v čase sucha beznádejne tvrdá a rozpukaná. Kto nemal možnosť chodiť tam každý deň a zavlažovať, nemal šancu dopestovať akúkoľvek zeleninu. Ostatní tvrdo dreli, aby pôdu udržali ako tak kyprú a stále dovážali vodu na zavlažovanie zeleniny.
Je tu zlá pôda – slýchavali sme často. Keď priateľka namiesto používania netkanej textílie pri pestovaní jahôd začala používať nástieľku, keď vinič namiesto okopávania zatrávnila a pravidelne mulčovala a na nástieľku používala nie len pokosenú trávu, ale aj lístie, začala sa pôda meniť.
Výrazná zmena nastala, keď pod stromami začala pestovať cherry paradajky. Malé kríčky boli menej náročné na vodu, nástieľka z rôznych rastlinných materiálov im pomáhala zvládať sucho. Už po roku bolo badať, že pôda je kyprejšia vďaka dážďovkám, ktoré tu získali lepšie podmienky, aj koreňom rastlín, ktoré pomáhali meniť štruktúru pôdy. Postupne pôda obsahovala viac humóznych látok a lepšie a dlhšie udržala vodu po dažďoch.
Zažil som situáciu, kedy na tri áre takejto pôdy doviezli osem ton čierneho piesku z uhoľnej bane. Už len tá drina pri jeho rozvoze po pozemku by ma odradila. Vo výsledku pár centimetrov piesku pri zarýľovaní ani nebolo badať. Piesok možno málinko zľahčil pôdu, ale stále sa jednalo o anorganický materiál. Pestovaniu to takmer nepomohlo. Čierny piesok z hliny černozem nespraví.
Všetci vedia, že pestovaním sa pôda vyčerpáva o živiny. A všetci vedia, že živiny treba doplniť. Tí lenivejší používajú umelé hnojivá, dodajú presne daný pomer základných živín, zväčša dusíku, fosforu a draslíka. Poctivejší zháňajú kravský, konský alebo ovčí hnoj a nevadí im smrad pri jeho rozmiestňovaní na pestovateľské plochy.
Málokto vie, že hnoj sa zaoráva alebo zarýľuje preto, aby sa dusík, plyn, nestrácal z hnoja do vzduchu ale ostal v pôde. Málokto vie, že hnoj nie je ani tak priame hnojivo, ako potrava pre dážďovky a baktérie, ktoré z toho všetkého spravia tie pravé podmienky na pestovanie rastlín. Ich snahu však výrazne podkopáva práve to rýľovanie či orba.
V zásade ale tento princíp môže nie len vrátiť do pôdy vyčerpané živiny, ale dodať ich trochu viac, ako sme minulú sezónu spotrebovali. Tými živinami sú najmä organické zložky, humózne častice. Získané nie len pravidelným hnojením maštaľným hnojom. Podiel humusu v pôde, a tým aj jej schopnosť zadržiavať viac vody, zvýši aj nastieľanie slamou alebo senom.
Nástieľku je potrebné každoročne dopĺňať, pretože starší materiál sa zospodu vplyvom vlhkosti, dážďoviek a baktérií mení na humus a permanentne prihnojuje pôdu a zlepšuje jej kvalitu. V priebehu pár rokov tak dokážete efektívne zmeniť vlastnosti záhrady, minimálne na plochách určených pre pestovanie. Bez orby, rýľovania lebo kopania. Záhony v trávniku je vhodné ohradiť foršňami alebo trámami.
Kvalita pôdy nie je nemenná. Kvalita pôdy nepredstavuje stav, ale proces. Keď vám niekto pochváli záhradu slovami „Ty tu máš dobrú pôdu“, tak vlastne chváli vašu prácu v záhrade. Keď sa niekto sťažuje „Mám tu zlú pôdu“, tak tým priznáva, že je lenivý s tým niečo robiť alebo tomu nerozumie a mal by zvážiť, či chce byť záhradkárom. Alebo sa rýchlo začať zaujímať o procesy v pôde, aby svoju situáciu zlepšil a uľahčil si od zbytočnej driny.
Podobné príspevky
