Viete si predstaviť, že by ste nemohli sedieť? A viete si predstaviť, ako by ste cestovali, keď si nemôžete sadnúť? Na bicykli by to nešlo, autom by to nešlo, taxíkom by to nešlo, pešo je do záhrady ďaleko. Ako by ste sa dostali z mesta do svojej záhrady na dedine? Autom je to desať minút. Pešo dve hodiny. A treba sa aj domov naspäť dostať. Stáť môžete v autobuse. Ak nejaký idem tým smerom a ak ide aj naspäť. A v čase, ktorý vyhovuje vám, nie SAD. Ako sa teda dostať rozumne do záhrady a večer domov, keď nemôžete sedieť?
Prečo by ste nemohli sedieť? Stačí, že sa vám pohne medzistavcová platnička. Nemusíte ani na operáciu chrbtice, stačí konzervatívna liečba, ale na pár týždňov vám lekár „odporučí“ nesedieť. Všetko robíte doma postojačky, alebo kľačíte, často ležíte, občas cvičíte. Jediné, čo nemôžete, nesedíte. Ani za stolom, ani na posteli, ani v aute. No a teraz sa skúste dopraviť na opačný koniec mesta na nákup alebo do svojej záhrady…
Zvažoval som, ako to vyriešiť. No a riešenia sú dve. Klasický Segway, trošku drahý a potom jednoducho elektrokolobežka.
Väčšina z nich sa vyrába s malými kolieskami na dobré mestské ulice. No keď potrebujem prejsť po asfaltovej ceste do druhej dediny, che to kolobežku s väčšími kolesami. Dojazd je dvojnásobný, než potrebujem, teda sa nemusím báť, že sa mi vybije baterka. Budem na nej stáť, vytiahne ma do kopca, potiahne aj po rovine. Iste, bude mi cesta trvať o čosi dlhšie, ako autom, ale určite nie tak dlho, ako keby som to celé mal ísť pešo.
Pritom kolobežku môžem zložiť a ísť aj tým autobusom, ak by náhodou mi vyhovoval niektorý z tých spojov, čo mi pripadajú teraz ako nevhodné. A tak isto ju vtrepem do výťahu a v chodbe bytu nebude zavadzať.
Viete si predstaviť, že by ste nemohli sedieť? Viete si predstaviť, ako by ste sa dostali do svojej záhrady? Ja už áno 😉