Zelený odpad zo záhrady, ktorý vzniká nie len kosením trávy, ale aj pri reze stromov alebo viniča, nikto nechce nechať len tak ležať na pozemku. Sú dva spôsoby, ako ich „upratať“. V mestských záhradkách je obvyklé odviezť zelený odpad zo záhrady, v dedinských sa častejšie spaľuje. Jedno aj druhé je nepochopiteľná likvidácia potenciálnych zdrojov. Alternatívou je kompostovanie, ktoré nie len šetrí vzduch, ale aj peniaze za substráty. A skompostovať sa dá v záhrade takmer všetko.
Najviac materiálu do kompostu získavame na jeseň, keď pre zimu či mráz končíme s pestovaním zeleniny. Či už zamrznuté plody alebo zvyšky stoniek a listov predstavujú veľké množstvo materiálu na kompostovanie. Aj keď zdanie môže klamať. Zelené stonky a listy obsahujú totiž veľké množstvo vody, ktorá keď z pletív odíde, kompostér zľahne, ako sa hovorí a hoci bol pred týždňom plný, zrazu v ňom nič nie je. Aspoň teda na objem. Lebo skompostované zvyšky rastlín sa menia na kvalitný substrát. Kompostom na jar môžeme hnojiť zeleninové záhony, ktoré sme „zabudli“ mulčovať (tie sa takto hnoja samé) alebo kompost využijeme pri sadení stromčekov, dávame ho ku koreňom.
Kompostér ľahko naplníme aj letničkami, kvetmi, ktorých sezóna rastu a kvitnutia tiež s prichádzajúcou zimou končí. Samozrejme do neho môžeme dávať aj trávu, ktorú sme pokosili a pre ktorú nemáme využitie, hoci tá je lepšia ako mulč. Dôležité je, aby sme jednotlivé druhy materiálu v kompostéri prevrstvovali, aby to nebola jednoliata masa. Teda aby sa striedali zelené a hnedé (suché) vrstvy materiálu. Teda vrstvy s obsahom fosforu a dusíka s uhlíkovými vrstvami.
V televíznych magazínoch a časopisoch vás varujú, aby sa do kompostéra nedávali buriny, najmä nie tie, ktoré práve kvitnú. Že si ich semená môžete kompostom rozniesť po celej záhrade. Čo je na tom pravdy?
Správne založený kompost s prístupom vzduchu z bokov, čo spĺňa napríklad aj paletový kompostér, počas svojho zrenia sa zahrieva a vyššia teplota likviduje klíčivosť väčšiny semien. Ďalšou možnosťou, ako zabrániť burinám, aby v komposte prežili, je ich nechať dobre zaschnúť. V lete stačí vytrhané buriny s koreňmi nechať ležať voľne na tráve alebo chodníku pár dní a keď sú suché, dať ich do kompostu.
Najlepšou obranou proti šíreniu burín je ale nastieľanie záhonov. Keď nenecháte holú zem, aby v nej vyrástli buriny, ale zakryjete ju mulčom zo sena alebo slamy, nemá šancu nijaká burina. Bez prístupu svetla vám nevyrastie ani burina z koreňov, ktoré ostali v zemi, ani zo semien, ktoré by sa na záhon dostali s kompostom.
Mnohé buriny môžeme využiť ako zdroj postrekov proti škodcom v záhrade. Kostihoj, pŕhľava alebo vratič po vylúhovaní alebo vykvasení sú cennou surovinou pre váš kompost a bola by škoda sa pripravovať o kvalitný materiál len preto, že niekto sa nevie o svoju záhradu správne postarať a svoje problémy potom vydáva tlačou alebo publikuje v televízii. Ak to nie je vyslovene zámer, ako zvýšiť tržby záhradkárskych obchodov, potom je to neznalosť fungovania prírody a prílišné zasahovanie do nej.
Podobné príspevky
