Túto otázku si ľudia obvykle kladú, keď uvažujú o presťahovaní do väčšieho bytu alebo domu. A hoci tento problém u nás nehrozí, ba možno onedlho by nám stačil aj menší byt, otázka sa u nás objavuje, či už vo „vzduchu“ alebo aj nahlas vyslovená, v poslednom čase stále častejšie. Už dlho totiž vážne uvažujeme nad tým, že opustíme súčasnú záhradkársku osadu a budeme „hospodáriť“ vo väčšej záhrade. No hlavne na úplne inom mieste. Pestovania ovocia a zeleniny sa nechceme vzdať, aj keď stále bývame v paneláku, no je nám jasné, že takto to ďalej nejde. Alebo neskôr nepôjde vôbec.
V poslednom období sa v uzatvorenej záhradkárskej osade udialo niekoľko vecí, ktoré sa nám nepáčia, ale s ktorými v súčasnosti nedokážeme pohnúť. To, že niekto „z vedenia“ zamkne na druhý zámok hlavnú bránu do osady a nedovolí vojsť autom dnu nikomu, to by sa dalo prežrieť. Chápeme, že poľné cesty v časti osady sú rozmočené, ale nie všetky sú tak mäkké, že sa po nich nedá autom vojsť a doviezť alebo odviezť materiál práve v tom čase, keď to my potrebujeme. Chápem, že pre samozvaného policajta je jednoduchšie obmedziť všetkých záhradkárov, ako efektívne vyriešiť práve tých dvoch nespratníkov, ktorí sa nezmestia do kože.
Nedávno niekto v rámci opravy na svojej záhrade skvačil časť plota a práve tadiaľ sa do osady dostali diviaky a dôkladne rozryli niekoľko záhrad. Takže už ani členstvo zo Zväze záhradkárov a pravidelné platenie poplatkov a účasť na schôdzach, kde sa hlasovaním rozhoduje o všetkých dôležitých otázkach, už nič negarantuje?
Súčasné zákony a spôsob vedenia záhradkárskej osady nedokázal zabrániť situácii, že sa do niektorých záhradných chatiek nasťahovali jednotlivci, ale aj rodiny so školopovinnými deťmi, a okrem toho, že chatky trvale obývajú a o záhradu sa nestarajú (veď kto by si kupoval záhradu, aby na nej robil, keď podporu a sociálne dávky mu prídu poštou a môže ich potom nechať v Lidli), tak pravidelne obchádzajú záhradky po zotmení a kradnú nie len drevo na grilovanie, ale aj úrodu a tiež pri tom poškodzujú cudzie záhrady. Chovanie sliepok alebo kôz či psov je samozrejmé a keďže ploty, ktoré majú okolo „svojich“ pozemkov nastavané, nie sú dobré, sem tam sa sliepky prehrabávajú aj v záhonoch susedných pozemkov. Do toho všetkého vás Slovenský pozemkový fond núti odkúpiť si záhradu čo najskôr, hoci susedom, ktorí sa snažia dlhé roky o odkúpenie pôdy, ktorú obrábajú, v odkúpení bráni všelijakými obštrukciami.
No a do toho sa pridal problém s chatkou, či skôr jej základmi. Chatka z tehál sa nakláňa spolu so svojím základom, ale terasa, s ktorou má spoločnú strechu, stojí so svojím oddeleným základom na mieste. Výsledkom stavebných neskúseností bývalého majiteľa záhrady je nutnosť investovať do opravy chatky. A aj tá oceľová nádrž na vodu si pýta odchod do dôchodku.
Suma sumárum uvažujeme o zmene. Ak mám investovať do niečoho, čo nedokážem ochrániť a štát, ktorý to nedokáže tiež, mi bráni použiť efektívne metódy ochrany môjho majetku, tak chcem investovať do svojho. Bez obmedzení prístupu, plochy, garancií, že nájdem jablká na strome a drevo v kôlni, keď po troch dňoch do záhrady opäť prídem. Preto sme si pozreli ponuky záhrad na predaj v dedinách v okolí. Namiesto investovania do opráv v záhrade, kde to už nemá význam, radšej tie peniaze vrazíme do skutočne súkromného pozemku. A väčší pozemok nám umožní menej stiesnenú výsadbu ovocných stromov a kríkov, viac vyvýšených záhonov či stavbu skleníka. Starý dom, ktorý sa nachádza takmer na každom z pozemkov, ktoré sme si vyhliadli, poslúži ako trochu väčší záhradný domček na odkladanie náradia a jeho strecha sa stane zdrojom dažďovej vody.
Nie všetky pozemky sú ideálne, ale naše vnútorné rozhodnutie je urobené. Keď nájdeme pozemok rozlohou aj polohou vyhovujúci našim permakultúrnym záhradkárskym metódam, opustíme záhradkársku osadu aj nefunkčný záhradkársky zväz. Pôjdeme nie len do väčšieho, ale hlavne do svojho.