V živote to už tak býva, že ak v čase hojnosti rozhadzujeme, v čase biedy musíme šetriť. A šetriť o to viac, o čo sme si na hojnosť požičali a teraz musíme splácať. Kým vo vlastnej domácnosti majú múdri ľudia svoje výdavky pod kontrolou a môžu šetriť v čase hojnosti na horšie časy, v štáte to od nás veľmi nezáleží a je našou úlohou postarať sa, aby tieto „pánske huncútstva“ mali na naše rodiny čo najmenší dopad. Však preto si budujeme svoje záhrady a gazdovstvá, no nie 😉 ?
Úplná sebestačnosť a nezávislosť je u nás utópia. A nie preto, že by sme boli leniví alebo málo nápadití, skrátka systém je tak dobre vymyslený, že každý občan je závislý od systému, štátu, korporátov. No stále máme možnosť postarať sa, aby sme aspoň čiastočnú nezávislosť vedeli dosiahnuť a tým aspoň v tomto pomere dokázali eliminovať, čo nevieme zmeniť.
Keď vláda nedávno oznámila, že nedostatok financií v štátnej kase bude (ako inak) riešiť na úkor občanov, mnoho ľudí sa po oznámení zvýšenia DPH aj na (mnohé) potraviny pýtalo, čo budeme teraz robiť? A ja som, ako vždy často, hovoril, že teraz už nič, lebo už je pozde, už sa malo robiť skôr. Našťastie v tomto prípade pozde nie je, zmeny budú obsahom štátneho rozpočtu na rok 2025 a vyššia DPH bude platiť až od apríla 2025, teda po uzatvorení hospodárskeho roka mnohých (zahraničných) spoločností, ktoré u nás aj v oblasti potravín podnikajú.
Tak toto považujem za prvé riziko potravinovej bezpečnosti u nás. Že sme v potravinách závislí od zahraničných firiem, ktoré potraviny jednak dovážajú, jednak predávajú. A teda určujú nie len cenovú, ale aj faktickú dostupnosť či povolené množstvo nákupu niektorých komodít (len desať kilo cukru za túto cenu, len dvanásť kusov masla, len tieto semená zeleniny predávame…).
Druhé riziko je výživová hodnota takto predávaných potravín a ich vplyv na ne/zdravie obyvateľstva. Nevadí, veď lekáreň je hneď naproti pokladniam 😀
No a tretie riziko je, či si skutočne budeme vedieť kúpiť dostatok potravín za peniaze, ktoré máme k dispozícii. Lebo mzdy aj dôchodky sa nezvyšujú, ale mesačne budeme platiť za všetko viac, takže otázka znie, čo vynecháme. A ľudia odkázaní len na výdajne stravy (supermarkety) často volia zníženie kvality, lebo množstvo si obmedziť nechcú. A často ani sortiment, také banány či avokádo alebo iné exotické ovocie a sladké farebné nápoje sú predsa položky, na ktoré majú nárok, ktoré si zaslúžia…
Čo je doma, to sa počíta
Niektorí ľudia budú viacej pracovať vo vidine vyššieho zárobku. Nie každý má možnosť robiť nadčasy, nie každý je živnostník, ktorý si môže vypýtať viac, a už aj teraz je badať v niektorých profesiách skrátenie čakacích lehôt z mesiacov na týždne. Lebo ľudia majú menej peňazí, menej objednávajú. Onedlho sa budú remeselníci sami ponúkať…
V minulosti som sa ja sám naučil tesárčinu, tak taký sa u mňa neuživí. Naučil som sa aj základnú klampiarčinu, naučil som sa jednoduché zváranie. Naučil som sa elektrinu v domoch, dokážem jednoduché rozvody vody. Takže nemusím tráviť nadčasy v zamestnaní, aby som si kúpil, čo si môžem sám urobiť. A nemusím čakať mesiace, kým sa niekomu uráči. A medzitým sa venujem chovu a pestovaniu.
Samozrejme že aj my chodievame do obchodu. Naučili sme sa kupovať základné suroviny, ktoré nedopestujeme a minimum spracovaných potravín. A starostlivo čítame zloženie výrobkov a podľa toho vyberáme. Výsledkom je, že kupujeme naozaj len úzky sortiment potravinárskych tovarov. A okolo regálu s ovocím a zeleninou už chodíme, ako keby tam ani nebol. Máme dosť svojej vlastnej rastlinnej produkcie, ktorú v sezóne zjeme za čerstva v dostatočnom množstve pre náš organizmus a jeho zdravie, a samozrejme aj konzervujeme, lebo už máme dobré skladovacie priestory. A tak sa regále plnia lečom, lekvárom rôzneho druhu, jablkovým pyré, sušenými jablkami a hruškami. K tomu cibuľa, cesnak, uložený aj naložený v oleji, mrkva, zemiaky, hokaido. A v mrazničke kuracina z vlastného chovu. Všetko potraviny, ktoré nemusíme kupovať.
V súčasnosti asi polovicu potravín nemusíme kupovať, lebo si dopestujeme a dochováme. Takže aj dopady zdražovania na nás budú asi polovičné oproti ľuďom, čo nemajú záhradu alebo v nej z nejakého dôvodu nič nepestujú. A to ešte máme časové aj priestorové rezervy na zvýšenie vlastnej produkcie. Tiež nám rastú nové stromy, zasadené po minulé roky, ktoré už dávajú prvú úrodu a každým rokom jej môže byť viac. A aj keď ovocie ohrozuje jednak jarný mráz, jednak letné krupobitie, máme dosť stromov a dosť odrôd, aby sme riziko rozložili a vždy sa na niečom urodilo dosť.
Chceme viac
Tento rok sme ukončili práce okolo plota v starom sade aj základné upratovanie okolo nového domu a jeho pozemku a tiež elektráreň beží a jej rozširovanie už je jednoduché a časovo nenáročné. Môžeme sa pustiť do nových výziev. Takže určite urobíme oplotenie okolo aspoň časti nového pozemku, čím získame aj veľký výbeh pre hydinu. V pláne je nový kombinovaný husník-kurník pod morušou, čo je v lete výdatné krmivo pre hydinu. Uvolní sa nám jedna plocha pre pestovanie zemiakov navyše, nie len pre nás, ale aj pre výkrm hydiny na mäso. Pre letný chov sliepok mám pripravený ľahký mobilný výbeh, kým bude stáť nový pevný. Takže na budúci rok pribudnú sliepky, či už spod kvočky alebo nákupom kuriatok, vo väčšom počte, ako tento rok. Bude dosť vajec aj bielkovín. A nie som odkázaný na celoročný nákup hotových kŕmnych zmesí v predajniach.
Pre pestovanie zeleniny využívame vlastné osivo, takže nás jeho dostupnosť a cena nemusí zaujímať. Zaobídeme sa aj bez umelých hnojív, takže dtto, lebo využívame prírodné postupy zlepšovania kvality pôdy. Pretože využívame bezorebné spôsoby, nepotrebujeme traktory či menšie stroje ani palivo do nich. Z bežných strojov využívame kosačky a krovinorezy. Takže aj v tomto smere zvýšenie DPH a s tým spojené zdražovanie sa nás tak nejak netýka, na rozdiel od „tradičných“ záhradkárov.
Najvyšší čas začať
Viete, kedy je najlepší čas na vysadenie stromčeka? Teraz. Táto odpoveď je aktuálna v ktoromkoľvek čase, kedy sa to opýtate, okrem dní treskúceho mrazu a zamrznutej pôdy. A kedy je čas začať si pestovať svoje vlastné potraviny a energiu (drevo)? Podľa mňa teraz. A teraz je skutočne najvyšší čas zaobstarať si pozemok, ak ho ešte nemáte, alebo ho skultivovať, ako ho máte a nevyužívate. Aby ste na jar už mohli do vyvýšených záhonov alebo na mulčované plochy vysiať a vysadiť zeleninu a v lete už mali svoje prvé vlastné potraviny, nezaťažené žiadnou daňou. A vôbec to nemusí byť drahé.
Stačí jeden krík ríbezlí a po reze si ho namnožíte, rovnako ako hrozno. Maliny a jahody sa vám rozrastú aj samé, ešte ich budete vykášať, aby ich nebola plná záhrada. Skrátka pustiť sa do práce sa môžete aj bez balíka peňazí, nie ako sa vám snažia nahovoriť televízne relácie a záhradkárske magazíny, živené reklamou. Doplnky k základnému náradiu si viete dokúpiť postupne, s rozširujúcim sa sortimentom produkcie, v podstate za ušetrené peniaze 😉
Podobné príspevky
