Nedávno našu záhradu pekne a rýchlo zhodnotil môj kamarát slovami: „Tu sa stačí iba prejsť a vždy je čo jesť“. Mal na mysli to, že u nás rastú kríky všetkých možných druhov a v každom rohu dozrieva nejaké ovocie. Skutočne v sezóne jahôd, muchovníkov, ríbezlí, egerešov a neskôr širokého sortimentu hrozna a medzitým popri jablkách, hruškách a slivkách kľudne človek vynechá obed, lebo pri konzumácii toľkých druhov ovocia nie je hladný. A to nehovorím o množstve paprík, paradajok a uhoriek, keď v júli začínajú dozrievať. Potraviny kam sa človek pozrie.
O mojich obľúbených gazdovských raňajkách som už písal. Úplne ideálne je, keď sa ráno, po zobudení a hlavných prácach okolo hydiny, môžem posadiť do chládku a vychutnať si, čo som si dopestoval. A potom sa znova pustiť do práce.
Hoci sa tvrdí, že raňajky sú základ, nemenej dôležitý je aj obed, aby človek vládal až do večera. Lenže už od študentských čias nerád varím. Pripadá mi neefektívne rozdelený čas, potrebný na prípravu jedla a potom jeho kombináciu. Varenie skrátka trvá na môj vkus príliš dlho. Preto hľadám rýchlejšie riešenia. A dovoz hotového jedla tým rozhodne nemyslím.
Keď už chovám tie sliepky, prečo by som mal mať vajíčka len na raňajky varené? Tak si raz za čas rozpálim na panvici olej, pridám malé kolieska klobásy a do toho zo osem vajec rozbijem. Po krátkej chvíli je praženica hotová a môžeme si ju vychutnať na terase v chládku. Ja a môj pes, ktorý sa oblizuje, už keď ju pripravujem a leží vo dverách do kuchyne a pozoruje ma.
Mimochodom, videli ste aktuálne letákové ceny vajec? Takže takýto môj gazdovský obed na záhrade je nie len rýchly, ale aj lacný. Mám totiž dobre zrátané, čo ma stojí chov mojich nosníc a teda dvadsať centov moje vajce rozhodne nestojí.