Tento expresívny nadpis som si dovolil ako reakciu na rovnako expresívnu hlášku nášho suseda v záhrade. Tento rok si zaobstaral už štvrtý pár mačiek. Lebo o tie predchádzajúce už prišiel. Mačky v jeho starostlivosti jednoducho tragicky umierajú. A teraz sme si my dokonca dovolili do našej záhrady zaobstarať šteniatko poľovníckeho psíka. Na čo, keď prišiel na to, že to nie je nejaký miešanec z útulku, ostentatívne zahlásil: „Dúfam že nám tieto mačky zase niekto neodjebe.“ Nuž Janko, za svoje zvieratá je zodpovedný predovšetkým ich majiteľ. Ale podľa teba ostatní ľudia sú svine.
Voľakedy choval v ulici mačky len jeden „veľkochovateľ“. Aby ste správne rozumeli, zo svojho skromného dôchodku kupoval konzervy pre všetky mačky, čo sa mu na dvore objavili. Viete si predstaviť, ako to v ostatných dvoroch a záhradách vyzeralo. Pre tých, ktorí nevedia alebo to nezažili. Desiatky mačiek sa presúvajú cez ploty a diery cez susedné pozemky dňom a nocou smerom k stále otvorenému švédskemu stolu a späť na svoje teritória. Myši nechytajú a navyše po nich zostávajú na trávniku, na záhonoch a niekedy aj zahrabané v nich samé výkaly. Pestujte zeleninu, keď je všade také „zdravé prostredie“. Pracujte rukami s pôdou, keď neviete, vlastne viete, na čo v nej môžete natrafiť. Injekcia proti tetanu je to najmenej, čo musíte spraviť.
No a k takémuto veľkochovateľovi sa pred časom pridal aj náš sused. Najskôr si zaobstaral jedno mača, no to sa kdesi podelo. Druhú mačku ma zadlávil na ulici pes. Lebo si myslela, že psi sú na hranie. Cez plot sa provokačne predvádzala psovi ďalšieho suseda, ktorý len bezmocne, zato vytrvalo na ňu štekal. No a keď to skúsila proti inému psovi… Potom sa objavili vo dvore mačky dve, teda mačka a kocúr. Lenže sused tu nie je stále, furt kdesi lieta. A spôsobom stravovania typu švédsky stôl sa začali zgrupovať aj ďalšie mačky. A občas človek nevedel, či ten vreskot patrí mačacej ruvačke alebo páreniu.
To by bolo najmenej. Väčšinu okolo štval ten trus kade tade ale najmä pošliapané záhony. Mačke je jedno, že si to tráduje krížom cez zasiatu mrkvu alebo čerstvo vyrašenú cibuľku. Keď sa na tú pravidelnú spúšť ďalšia susedka sťažovala majiteľovi mačiek, zahlásil lakonicky: „To sú mačky“.
Keď odmietal riešiť pohyb svojich mačiek po susedných pozemkoch a nebral do úvahy škody na zelenine, ktorú si ľudia pestujú na obživu a chýbajúcu zničenú úrodu budú musieť celý rok kupovať, čo zase znamená peniaze chýbajúce inde, viem si živo predstaviť, že poškodení zobrali riešenie svojho problému do svojich rúk. Lebo máme tu aj ďalších susedov, ktorí majú tiež s mačkami problémy, ale načo by debilovi vraveli, že je debil. Jedného dňa sa vraj kocúr nevrátil domov, sused tvrdil, že ho niekto zastrelil. Pýtal som sa ho, ako to vie, lebo mohol byť aj otrávený, vypasený kocúr mohol podľahnúť v bitke inému svalovcovi a tiež mohol zostať v klepci na líšku, možností je naozaj veľa. Hlavne ak si sused myslí, že mu kocúra zastrelili, zrejme vie, že mali aj prečo. Nie len jeho mačky liezli na nervy takmer každému. No a druhá mačka sa vraj odvtedy ukazuje raz za týždeň. Takže na dvore sú nové dve mačence a sused sa bojí, že o ne príde. Vinou druhých ľudí, svoju vinu si na možnej budúcej strate nepripúšťa. Keďže je to vzdelaný a inteligentný dnes už dôchodca, bývalý vedúci pracovník a podnikateľ, nemôžeme si myslieť, že nič nechápe. Skôr svojím celoživotným manipulatívnym spôsobom sa snaží vyvolať v ostatných pocit viny.
Cudzie mačky, nie len nášho priameho suseda, srali aj nás, lebo nám srali po záhrade. Ničili zeleninu a roznášali choroby, poškodzovali ploty, zhadzovali kvetináče. Ultrazvukové plašiče rôznych výrobcov nepomáhali, nepomáhala streľba zo vzduchovky do rozmiestnených plechoviek alebo drevených klátikov. A tiež nie sme v záhrade neustále na všetkých miestach naraz. A sused na upozornenia nereagoval alebo správanie sa svojich mačiek zľahčoval. Vidieť mačku na snímke z fotopasce, ako vám opäť ničí mladé sadenice tekvíc alebo uhoriek, vám na dobrej nálade ráno nepridá. Prišiel čas na väčší kaliber.
Proti mačkám je pes
Proti cudzím mačkám a kocúrom je najlepšie vraj vlastná mačka na dvore. Neviem, nepoznám, neskúsil som. Ale aj naše mačky by sa túlali a štvali ostatných susedov. A vyžierali konzervy u „veľkochovateľov“. Aj keď naše nie, sú na to prostriedky. Ale rozhodli sme sa pre psíka. Teda rozhodol som sa ja riešiť viacero problémov týmto spôsobom a presvedčil partnerku, že je to najlepšie a najefektívnejšie riešenie s mnohými vedľajšími pozitívnymi účinkami. Do našej záhrady a svojej novej búdy sa nasťahoval psík. Žiadne spoločenské plemeno, žiadny prešľachtený krásavec ani žiadny túlavec či jeho potomok. Malý ale ostrý poľovnícky útočný pes s génmi po skvelých rodičoch.
Považujem za samozrejmé, že keď sa na pozemku objaví cudzia mačka, buď ho opustí veľmi rýchlo alebo už nikdy. Rovnako tak každá háveď, čo nám ničila úrodu potravín. A postaral som sa, aby psík neopúšťal pozemok. Jednak sú to dobré ploty, jednak sú na to aj iné riešenia. A pre suseda mám jednoduchý odkaz:
– Neboj sa, nikto ti mačky neodjebe, určite nie na tvojom pozemku. Ale je tvoja zodpovednosť, aj podľa zákona, nie iba morálna, aby tvoje zvieratá nerobili škodu inému a nechodili na iné pozemky. Môžeš si myslieť, že sú tvoji susedia sprostí sedliaci a tvoje výhovorky o mentalite mačiek ich zaujímajú, tvoje mačky sú tvoja zodpovednosť. Nie len za spôsobenú škodu, ale aj za ich zdravie a život. Keď nechceš, aby sa im niečo stalo, postaraj sa. Postav si ploty, urob voliéru, daj im na krk elektronický obojok. A venuj sa im.
Mimochodom, tvoje mačky k nám chodia srávať už päť rokov a teba to neserie, ani keď ti to vytknem. Takže ak by môj pes náhodou raz zablúdil k vám, ešte vždy máme nárok päť rokov nechať ho u vás sa poprechádzať. A keby ťa niečo náhodou napadlo, ukážem ti cenník a sadzobník podľa paragrafov.
Podobné príspevky
