Čučoriedky sa stali modlou moderných záhradkárov, idolom marketingu a zapĺňajú stránky záhradkársky časopisov a obrazovky záhradkárskych magazínov. Každý chce pestovať čučoriedky a na každej výstave sú hneď vypredané. A my musíme na otázky priateľov a známych odpovedať, že čučoriedky v našej záhrade nepestujeme a ani ich pestovanie nikomu neodporúčame. Je to neekologické a neekonomické, nie je to prirodzené a preto ich ani na trhu či v obchodoch nekupujeme. A okrem iného existujú aj jednoduchšie alternatívy.
Ako malý chlapec som trávil každé leto u starkej na Českomoravskej Vysočine. A každé prázdniny sme išli aspoň raz do lesa zbierať čučoriedky. Všetky sesternice a bratranci a niekoľko strýkov a tiet spolu, celá veľká výprava. Smaltované vedrá a hrnčeky boli našou výbavou. Odchádzali sme zavčas ráno a pred obedom sme sa vracali s plnými vedrami aj bruchami, fialoví až za ušami. A veľmi sme sa tešili na čučoriedkové knedle a potom aj na čučoriedkový koláč s posýpkou.
Keď som pred rokmi trávil cyklodovolenku na Vysočine, zavítal som aj do smrekových lesov, kde je vzduch, aký nám môžu dnešní Tatranci len závidieť a okrem iného sme sa s priateľkou napásli čučoriedok do prasknutia.
Keď sme o pár rokov neskôr trávili dovolenku v Českej Kanade, čučoriedky tam na českej aj rakúskej strane hranice rástli v takom množstve, že ich nedokázali zjesť nie len domáci a turisti na bicykloch, ale ani „nájazdníci“ autami. Skrátka ideálne prostredie ihličnatých lesov, správna nadmorská výška a z toho vyplývajúce lokálne podnebie dávajú bohatú a bezprácnu úrodu. Každý deň sme sa nimi doslova napchali, na každom výlete bicyklom po okolí.
Tento dlhočizný úvod tu bol na to, aby ste pochopili, že čučoriedky zbožňujeme a nenecháme si ujsť nijakú príležitosť sa nimi dopchať. Tak prečo ich nepestujeme ani nekupujeme?
Nie každý predajca vás upozorní, že čučoriedky potrebujú kyslú pôdu. Jej ph má byť medzi 3,5 a 4,5, neutrálna hodnota je 7, „bežná pôda“ má hodnotu 7,5 až 8,5 – ak sa v nej darí bežnej zelenine a ovocným stromom. Takže pre čučoriedky treba zmeniť pôdu. To ale neznamená, že do výsadbovej jamy hodíte zo dve lopaty kyslej pôdy. Je treba pre dobrý rast čučoriedok vytvoriť izolovanú jamu z bazénovej fólie alebo plechovej vane a do nej dať niekoľko desiatok, ale radšej stoviek litrov kyslej pôdy. Prevážne rašeliny. A to je neobnoviteľný zdroj, pri ktorého ťažbe sa nenávratne poškodzuje príroda v okolí ložiska! Izolovaná jama je potrebná preto, aby sa zamedzilo prítoku podpovrchovej vody a tým aj priemiešavaniu zásaditých látok do substrátu. Kto to neurobil vám potvrdí, že čučoriedky po dvoch či troch rokoch živorenia vyhynú, možno si užili jednu slabú úrodu.
Izolovaná jama so substrátom ale znamená aj potrebu zavlažovania a v dobe kvitnutia a dozrievania to môžu byť tri litre vody denne. Na vodu z pôdy sa spoliehať nemôžete, tú ste predsa museli od koreňov čučoriedok odizolovať. A izolovaný objem substrátu sa rýchlo vyčerpá od živín, takže nezabudnite na jar a na jeseň čučoriedky pohnojiť správnym hnojivom.
Ešte vám príde pestovanie čučoriedok nenáročné a jednoduché?
Pestovanie čučoriedok vo veľkom
Ešte väčšia „sranda“ je pestovanie čučoriedok na predaj. Buď má pestovateľ vhodný pozemok, zrejme holorub po ťažbe ihličnanov, kde je kyslá pôda aj vplyvom spadaného ihličia, a potom je potrebné každoročne mulčovať čučoriedky štiepkou z ihličnanov alebo samotným ihličím. Čo nemusí byť problém v záhradke pri troch kríkoch, ale skúste získať štiepku alebo ihličie na jeden hektár, ak potrebujete päť centimetrovú vrstvu, ktorá jednu sezónu vydrží, kým sa rozloží. A štiepku z listnáčov použiť nemôžete, lebo by ste zmenili ph pôdy smerom k neutrálnej až zásaditej, v takej pôde čučoriedky nerastú, len živoria. Mali by ste po kšefte.
Ďalší extrém som videl nedávno velebiť v TV magazíne. Na hektári neúrodnej pôdy rozmiestnili asi 30 litrové vaky, do ktorých vložili nejaký substrát, už si nepamätám, či rašelinu alebo kokosové vlákna, používané pri veľkopestovaní paradajok, ako nosiče pre korene. Podstatné je, že vaky s čučoriedkami boli neustále zavlažované počítačom riadeným systémom s automatickým dopĺňaním hnojív. Teda bez hadičiek, zdroja vody a elektriny rastliny opäť vykapú.
Pri takýchto veľkých monokultúrach samozrejme hrozí atak škodcov, proti ktorým treba rastliny chrániť. Pri tej chémii v koreňoch už nejaká chémia na listoch ani nemôže ublížiť. A pred vtákmi treba natiahnuť siete. Tiež hektár, teda 100 x 100 metrov, bratku 10 tisíc m2. To tiež nebude lacné.
Čučoriedky obsahujú množstvo živín
To vám budú tvrdiť v každom príspevku, propagujúcom ich nákup a konzum. A rozbory plodov skutočne preukazujú, že obsahujú nie len vitamíny, ale aj stopové prvky. Teda pokiaľ sa bavíme o čučoriedkach zbieraných v prírode. Lebo tie pestované vo veľkom môžu obsahovať len tie prvky, ktoré sú im dodané v zavlažovacích roztokoch.
Za pomoci slnka fotosyntézou dokážu všetky rastliny vyrábať cukor, vodnú paru, premieňať kysličník uhličitý na kyslík a iné podobné veci. Dokážu všelijako preskladať molekuly, ale len z tých prvkov, ktoré majú k dispozícii. Z pôdy alebo živných roztokov. Nedokážu syntetizovať prvky, z vodíka a kyslíka ani dusíka nevyrobia železo alebo chróm. Keby to tak bolo, celý CERN buduje Európa zbytočne.
Skrátka umelo pestované čučoriedky majú asi toľko zdraviu prospešných látok, ako umelo pestované rajčiny. V kokosovom vlákne alebo sklennej vate nič nenájdu a v živných roztokoch len to, čo im pestovatelia doprajú. Teda existenčné minimum, aby dorástli do konzumnej veľkosti, vhodnej na predaj. A toto si mám kupovať a jesť?
Kanadské čučoriedky sú hitom nie len ako plody modrej farby, ale aj ako rastliny. Predajcovia ich ponúkajú, záhradkári sa kanadské čučoriedky snažia vykúpiť v každej predajni, na každej výstave. Väčšina z nich preto, aby nahradila tie čučoriedky, ktoré im v minulosti vykapali. Cink-cink do hlavičky, stále nič?
Muchovníky nemajú nič spoločné s muchami
Keď nemáme možnosť zájsť si autom do miest, kde naše čučoriedky prirodzene rastú a dozrievajú bez pomoci pridávanej chémie, a napráskať sa po prasknutie, využívame iné zdroje plodov podobných čučoriedkam tvarom, farbu aj chuťou. Nebudem predsa kupovať kanadské čučoriedky a nechať ich živoriť, keď môžem pestovať kríky, ktorým naše pôdne a klimatické podmienky nadmieru vyhovujú a plodia chutné plody aj bez toho, že by som znásilňoval prírodu a musel behať okolo nich ako okolo princeznej.
Preto v našej záhrade máme niekoľko kríkov zemolezov (Zemolez kamčatský), občas nesprávne nazývaný ako zimolez. Nelezie po zime rovnako ako trávnik nevertikulujeme. Aj moderátori TV magazínov by sa mali naučiť správne artikulovať technické termity, aj keď sú suteréni.
Zemolez má modré plody podlhovastej farby a chuťou veľmi pripomínajú čučoriedky. Dozrievajú už koncom apríla. Máme zemolezy viacerých odrôd, čím jednak dosahujeme chuťovú pestrosť, jednak rozložíme dozrievanie na dlhšie obdobie.
O niečo väčší krík, môže dosahovať až 4 metre, je muchovník. Lamarcov, Princ Wiliam, Smoky, Martin a ďalšie. Opäť šesť odrôd, každá s trochu inou chuťou a trochu iným dozrievaním koncom mája. Plody okrúhle veľkosti čiernych ríbezlí na krátkej stopke. Skvelá chuť a je ich veľa. Navyše muchovníky radi odnožujú od koreňov, po čase sa z nich dá vypestovať živý jedlý plot. V menšej záhrade ich treba rezať a odnože odstraňovať, inak si po rokoch zaberú celú záhradu. No povedzte, nie je to rozdiel oproti šaškovaniu pri kanadských čučoriedkach?
V bežných pôdach, kde rastú jablone, slivky, ríbezle alebo akýkoľvek iný strom, vám bez problémov porastie aj muchovník a zemolez. Možno nie sú takými reklamnými hitmi, ako kanadské čučoriedky, ale určite porastú samé, bez prehnanej starostlivosti, bez vysokých nákladov a bez strachu, či zase nevykapú. A plodov aj ich blahodárnych účinkov si užijete do sýtosti.
Podobné príspevky
