Reďkovky poznáme ako jarnú zeleninu, ktorá je k dispozícii medzi prvými plodmi záhrady. Veľkou výhodou tejto zeleniny je fakt, že narastie do konzumnej veľkosti veľmi rýchlo. Nepotrebuje až tak veľké teplo, zato celkom dosť vody. A tej býva na jar v záhrade dosť. Podobné podmienky panujú na jeseň. Preto sme využili uvoľnený záhon a do kyprej pôdy vysiali jesennú dávku červených reďkoviek. Mali sme výsevný pásik z jarnej záhradkárskej výstavy v Trenčíne, tak prečo má ležať v krabici, keď je zem ešte zohriata a reďkovky môžu dozrieť.
Voľný záhon ostal po zbere cibule. Tento rok nebola jej úroda nejaká extrovná, oveľa lepšie na tom bol cesnak. Po očistení záhona Olinka urobila plytký járok, do neho položila výsevný pásik s presnými rozostupmi semien reďkovky od seba a zasypala ho jemnou zeminou z kompostéra. Nasledovalo jemné zavlažovanie. Prvé dni boli semená prikryté netkanou bielou textíliou. V záhrade je dosť veľa vtáčikov, tak pre istotu 😉
Dobré počasie, kvalitná zem a občasná zálievka priniesli výsledky celkom rýchlo. O necelé štyri týždne sme mohli zberať jesennú várku červených reďkoviek. Ozvali sa síce pochybovačné hlasy, že budú drevnaté, ale poznáte to, kyslé hrozno povedala líška. Chutili skvele a boli skvelým doplnkom našich raňajok.
Od vysiatia v podstate žiadna starostlivosť, ak nerátam občasné poliatie, takže reďkovky zadarmo. Navyše bez akejkoľvek chémie v postrekoch či umelých hnojivách, pretože naša pôda to nepotrebuje. Navyše pri rovnomernej zálievke a nie výraznému kolísaniu teploty vzduchu sa nemusíme báť, že budú reďkovky štipľavé.