Keď sme kúpili záhradu, oplotená bola len spodná polovica. Aj to boli ploty staré, bolo nám jasné, že do pár rokov bude treba ploty nahradiť. A keď sme si spočítali, koľko nás bude stáť plot o dĺžke 200 metrov, aby sme mohli na lúke, bývalom sade, opäť vysadiť ovocné stromy a nemuseli sa báť nájazdu sŕn a jeleňov, bolo nám jasné, že musíme niečo vymyslieť. A keďže sme našu záhradu chceli pojať ako prírodnú, začali sme hľadať riešenia, ako aj oplotenie urobiť prírodným spôsobom. Ponúkalo sa nám využitie mokrých častí pozemku na získanie materiál na stavbu plota a súčasne využitie budúceho plota ako zdroja zelenej hmoty pre kompostovanie. Inšpirovaní minulosťou aj prírodnými riešeniami v zahraničí sme sa rozhodli okolo hornej časti záhrady vybudovať ohradu z vŕby. Síce to nebude tak rýchlo, ako postaviť klasické oplotenie, ale ani nebude také drahé.
To ale neznamená, že na plot z vŕby nepotrebujete veľa materiálu. Potrebujete. My sme to vedeli a ako veľa, to sme sa dozvedeli túto jar. Ako som vravel nedávno kamarátovi, ktorý s manželkou prišiel k nám do prírodnej záhrady na exkurziu, každá vec u nás v záhrade má najmenej tri druhy využitia. A platí to aj pre vŕby. Už minulý rok na jar sme kúpili 250 kusov kalibrovaných vŕbových sadeníc priemeru 12-18 mm a dĺžky 30 cm a zasadili ich najprv na všetky zamokrené miesta v záhrade a zvyšok popri južnom plote. Veľké množstvo vŕb spotrebuje veľké množstvo vody, takže sme získali sucho tam, kde v minulosti voda stála. Zelená zástena husto sadených rastlín nás chránila od výhľadov do bordelu u susedov. Produkovať budú prútiky na stavbu oplotenia, neskôr aj rôznych zástien a vŕbových výrobkov a zvyšok skončí v štiepkovači pri výrobe suroviny do kompostéra alebo ako zásyp podmáčaného dvora na jeseň. Prvý rok sme museli drevnú štiepku kúpiť.
Už prvú jeseň dorástli prútiky aj nad dva a pol metra dĺžky. Ale len niektoré. Boli aj také, čo mali sotva poldruha metra. Z 250 sadeníc sme mali na jar asi sto prútikov potrebnej dĺžky na výsadbu plota. Začali sme asi neskôr, než bolo ideálne, lebo vŕby nám medzitým rozkvitli známymi maňuškami.
Rozhodli sme sa stavať dvojitý vypletaný kosoštvorcový plot o výške 180 cm. Vrch prútikov má byť zahnutý, aby nerástli do neba a nebolo nutné ich v tej výške strihať a udržiavať. Navyše sme plot stavali vo svahu s premenlivým sklonom okolo 30°. Z prvého sadenia sme mali odskúšané, že netreba kopať nijaké járky ani diery, ale že stačí akumulátorovou vŕtačkou s 60 cm dlhým vrtákom priemeru 12 mm navŕtať dieru a do nej zatlačiť prútik, ktorého koniec je „namočený“ do práškového aktivátora zakoreňovania. Pri tej dĺžke by mal byť prútik v zemi aspoň pol metra a zatlačiť ho tam nám dalo občas fušku aj dvom.
Správny uhol 60° voči vodorovnej úrovni som nastavoval pomocou uhlomera s odpočítaním alebo pripočítaním aktuálneho uhla sklonu svahu. Vzdialenosť vŕb 20 cm od seba som nastavoval samozrejme šablónou. Dva prútiky smerujú napravo, dva naľavo, tie majú vŕtané diery do zeme pred prvými prútikmi. Dvojice vŕbových prútikov sú nad zemou so susednými prepletené do siete, pre istotu sme ich v mieste prekríženia spojili vinohradníckymi pásikmi (tenký drôtik v papieri).
Samozrejme, že sme si najprv určili rovinu vŕbového plota tak, že sme spojili dva hraničné body pozemku napnutým špagátom a vŕby sadili pred špagát, aby rastliny boli na našom pozemku. Zo stovky prútikov nám vyšlo šesť metrov prírodnej ohrady.
Po vyše mesiaci od výsadby je jasné, že sa neuchytila asi štvrtina sadeníc. Čiastočne za to môže suchý apríl, aj keď sme vŕby polievali, ale aj to, že sme sadili prútiky s kvetmi. Nabudúce musíme prútiky zberať skôr, necháme ich mesiac uložené v kamennom dome, kým pôjdu v správny čas do zeme.
Ako sa ukazuje koncom mája, nové prútiky zo zrezaných vŕb rastú veľmi dobre a rýchlo a aj ich je oveľa viac, ako vlani. A tiež malé prútiky dorastajú do potrebnej dĺžky. Tak snáď na budúci rok postavíme podstatne väčší kus vŕbového plota. Okrem iného sme z našich rôzne krivých a inak na plot nevhodných prútov vyrobili ďalších 150 sadeníc na ďalšie vlhké miesto pri dome, aby sme podporili rast ďalšieho materiálu na oplotenie budúceho ovocného sadu.
Podobné príspevky
