Keďže v našej záhrade ani vo dvore nepestujeme anglický trávnik, nekosíme trávu každý týždeň. Vlani nám stačilo kosiť každú plochu trikrát a začali sme až koncom mája. To už bola tráva fakt vysoká. Tento rok sme kosačky vytiahli už v apríli. Tráva nedosahovala výšku vlaňajšej prvej kosby, ale už nám jej výška sťažovala pohyb medzi ovocnými stromami. Neostávalo, len bez ohľadu na kalendár naliať benzín, naštartovať a pustiť sa do toho. Aj tak už sme potrebovali čerstvý materiál na mulčovanie niektorých plôch.
Vlani sme kosili trávu minimálne o desať dní neskôr, ako by bolo ideálne. Všetci susedia už mali pokosené, kým my sme vôbec začali. Dokončovali sme prvý vyvýšený záhon a nebolo času na iné. A tento rok sme začali tak o mesiac skôr, ako sme si pôvodne mysleli. Prudké oteplenie na začiatku apríla a následné vlhké počasie podnietilo rast všetkého, no trávy asi najviac. A ak sme sa nechceli boriť vysokou trávou k ovocným stromkom, bolo treba tú trávu pokosiť. Dosahovala výšku do pol lýtok, to už sa naozaj nechodí do kopca ľahko.
No nevykosil som komplet celú záhradu. Ako som spomínal, trávu využívame na mulčovanie záhonov aj popri plote. Nerastie burina, netreba ju vytrhávať, udržuje sa vlaha v zemi, čo prospieva v záhonoch zelenine aj kvetom, pri plote vŕbam, ktoré tu pestujeme na plot. A vykosiť relatívne malú trávu by znamenalo pripraviť sa o spústu budúceho materiálu.
A tak som Zipperom, krovinorezom na kolesách, z ktorého nebolí chrbát, vykosil cestičku od domu ku bráne hore v záhrade a od nej „náučné chodníky“ pomedzi stromy a kríky. Žiadne pravoúhle tvary, prirodzené oblúky. Vybral som si miesta, kde bola tráva najvyššia, aj také, kade často chodíme.
Na ostatných plochách nechávame trávu dorásť do vyššej výšky, bude z nej viac materiálu, a rozkvitnúť, bude z nej viacej potešenia. U nás trávu nespaľujeme ani nevyvážame z dvora ako odpad. Je pre nás dôležitou surovinou. Po splnení úlohy ochranného nastieľania sa z nej stáva hnojivo a nemusíme ho kupovať. Ušetríme tak nie len za nákup v záhradkárskych obchodoch, ale aj za elektrinu do čerpadla vody, keďže vďaka nastieľaniu menej polievame. Samozrejme to znamená aj menej námahy. A keď nerastie pod mulčom burina, je to veľké mínus ďalšej driny.
V permaluktúrnej záhrade je radosť pracovať.