Pri pestovaní v záhrade vzniká veľké množstvo rastlinného materiálu, ktorý nevieme využiť. Mnohí ho považujú za odpad, dokonca aj zákon. Rastlinný odpad, tráva, haluze, poškodené ovocie, vňať a šupky zo zeleniny veľa záhradkárov vyváža. Rozumnejšie je pretaviť odpad v surovinu a kompostovať ho. Nedávno sused v záhrade položil zaujímavú otázku. Kam sa všetok ten rastlinný materiál v kompostovisku stráca?




Neviem, či sa to pýtal priamo mňa, či len nahlas položil rečnícku otázku. No nedávno spomínal, že po kúpení záhrady založil kompostovisko a stále ho nevie naplniť. Zakaždým doň niečo dá a vždy je v ňom len tretina materiálu.

Kompostovať môžeme takmer všetok rastlinný materiál. Pokosenú trávu, staré seno, vytrhanú burinu (bez semien), vňať zo zeleniny, na drobno nasekané vetvy a lístie, vňať z paradajok či paprík po zbere plodov, prakticky všetko, čo v záhrade už nepotrebujeme. Kompostovaním vznikne kompost a substrát, bohatý na živiny, ktorý použijeme na ďalšie pestovanie zeleniny alebo kvetov. Substrát si tak pripravíme sami, nemusíme ho kupovať. Kompostér, miesto, kde likvidujeme, či skôr spracovávame rastlinný odpad na surovinu, sa tiež dá kúpiť, ale tiež ho vieme rýchlo a lacno zhotoviť svojpomocne.

Tak ako sused ste si tiež možno všimli, že akokoľvek pridávate do kompostéra materiál, vždy ho je tam málo. Zakaždým sa zľahne. Ako je to možné, kam táto bio hmota mizne?

Netreba zabúdať, že väčšinu rastlín predstavuje voda. Vysušením tkanív sa výrazne zníži objem materiálu v kompostovisku. Ďalším „materiálom“, ktorý ubudne z kompostoviska, je vzduch. Áno, rastlinný odpad nie je v ňom lisovaný, len nahádzaný. A ako zhora postupne pridávame ďalší materiál, ten v spodných vrstvách je pod jeho váhou stlačovaný. Hladina materiálu v kompostovisku aj napriek neustálemu prísunu suroviny klesá. Alebo stúpa len málinko.

Súvisiace:  Vŕtanie PET fliaš

O ďalšie spracovanie zvyškov rastlín sa postará hmyz a dážďovky. Tie požierajú zvyšky rastlín a tým ho ďalej zhutňujú. Na spodku kompostéra vzniká humus, substrát plný živín, zatiaľ čo na vrchu stále pribúda nový a nový odpad zo záhrady, ktorý je surovinou pre substrát.

Všetky tieto procesy spôsobujú, že aj napriek ohromnému množstvu materiálu v kompostovisku úroveň substrátu rastie len pomaly. Podľa toho, aký materiál do kompostéra pridávame, trvá jeho kompletné spracovanie až dva roky. Ak používate malý kompostér, je vhodné mať dva. Po prvom roku pridávania materiálu do jedného z nich začnite plniť druhý, aby sa v prvom dokončilo spracovanie odpadu na kompost. Medzitým v prvom kompost dozrie a neskôr ho môžete vyprázdniť. A opäť začať napĺňať čerstvým odpadom a v druhom kompostéri substrát zreje. Pri rozľahlejšom kompostéri môžete materiál pridávať postupne od jednej strany k druhej a neskôr v rovnakom smere aj odoberať materiál na výsadbu zeleniny.



Podobné príspevky

Opatrne na pôžičku
Keby som sa vás teraz opýtal, čo vám chýba, čo...
Čítať ďalej
Vlastné čerešne chutia najlepšie
Na začiatok leta sme tento rok čakali veľmi netrpezlivo....
Čítať ďalej
Pridali sme ďalšie liesky
Orechy všeobecne patria k plodom, ktoré sa dobre a ľahko...
Čítať ďalej
Najodolnejšie ploty medzi pletivami
Trendy v bývaní a stavebnom dizajne neobchádzajú ani ploty. Aktuálne...
Čítať ďalej
fotokniha záhrady
Fotokniha do záhrady
Záhrada je živý objekt, neustále sa mení. Nie len...
Čítať ďalej
aprílové kosenie
V polovičke apríla sme prvý raz kosili...
Keďže v našej záhrade ani vo dvore nepestujeme anglický trávnik,...
Čítať ďalej