V tomto období už kvitnú prvé záhradné jahody a onedlho sa môžeme tešiť na skutočne sladké šťavnaté červené plody. V mnohých záhradách začína boj s burinou, začalo sa pravidelné okopávanie jahôd. V našej záhrade ani tento rok nikto jahody okopávať nebude a napriek tomu celkom určite budeme mať najväčšiu úrodu v šírom okolí. Prečo sa neoplatí jahody okopávať?
Prečo vlastne ortodoxní záhradkári plejú každú plochu, ktorú majú k dispozícii, vytrhávajú každú jednu rastlinku, ktorú nesadil a ktorú volajú „burina“ bez ohľadu na to, aké má vlastnosti? Prečo neznesú okolo „kultúrnych plodín“ nijakú inú rastlinu a prečo majú radi úhľadne vyrovnané a hladké políčka?
Pretože si myslia, že burina odoberá pestovaným rastlinám vodu a živiny.
Ako sa dostáva vlaha zo zeme pri pestovaní rastlín? Celkom tromi spôsobmi. Prvý je ten, že rastliny korienkami „nasávajú“ vodu zo zeme a vyparujú cez listy. Takto sa správajú aj jahody aj burina, všetky rastliny. Druhý spôsob je vyparovanie vody z pôdy vplyvom slnka, ktoré na ňu svieti. No a ďalší živel, ktorý pôdu vysušuje, je vietor.
A teraz si dajte vedľa seba dve plochy. Na jednej je tráva, mulč alebo netkaná textília. Na druhej nie je nič. Iba perfektne vyčistená a uhladená pôda, také to políčko klasického záhradkára, ktorý musí mať všade „poriadok“. Čo myslíte, z ktorého políčka sa viac vody vyparí vplyvom slnka a vetra?
Koľko živín odstráni burina z pôdy? A ktoré? Každá rastlina funguje trochu inak, každá potrebuje pre svoj rast iné minerály zo zeme. Veď aj hnojenie sa robí odlišnými prípravkami podľa toho, ktoré rastliny na pôde pestujeme. A netreba zabúdať, že každý druh rastlín má korene v inej hĺbke v pôde.
Také jahody majú krehké korienky veľmi plytko pod povrchom. Akou konkurenciou pre ne môže byť rastlina, ktorá korení v pol metrovej hĺbke? Koľko živín jej odoberie a koľko vody spotrebuje? Hlavne pri úbytku vody treba spočítať všetky tri druhy strát. Teda ak máte jahody nasadené v tráve, tak skutočne spotreba vody môže byť vysoká koreňmi, ale vysušovanie pôdy v holom poli je vyššie, najmä ak ortodoxný záhradkár pravidelne okopáva pôdu a stvrdnutú vrstvu pôdy, ktorou sa zem bráni prílišnému vyparovaniu vody, pravidelne kyprí, lebo to tak kedysi videl u niekoho. Aj tá najmenšia motyčka však pri okopávaní porušuje jemné korienky jahôd, a keď je menej koreňov, je menej živín pre rastlinu a jej plody. Je menej úrody pre nás.
A keď jahody dozrejú, ležia buď na tráve alebo na holej zemi. Keď deň či dva bude pršať, ako budú tie jahody vyzerať? V tráve stále svieže a červené, na zemi zhnité, špinavé.
Trávu a burinu nenechávame vyrásť do veľkej výšky. Buď sa skosí alebo ešte lepšie, jednoducho rukou odtrhne a položí na miesto. Uschne, tvorí mulč, neskôr sa rozloží na hnojivo. Živiny, ktoré svojimi koreňmi tráva či burina vytiahla z hĺbky zeme, sa dostanú tak na povrch a poslúžia jahodám alebo iným rastlinám, ktoré pestujeme.
Celý problém je len psychologický. Buď nechať jahody rásť v tráve alebo každú chvíľu plieť a polievať sterilne čisté políčka? Každú voľnú chvíľu v záhrade drieť ako mulica alebo sa pohodlne posadiť v príjemnom prostredí a relaxovať?
U nás sa ani tento rok jahody nebudú okopávať. Porastú si pekne v tráve. Ak neveríte tomu, čo som práve napísal, urobte jednoduchý pokus. Zasaďte jahody na dve políčka. Jedno trávnaté, druhé sterilné. Uvidíte.